SME

Nedeľa, 7. jún, 2020 | Meniny má RóbertKrížovkyKrížovky

Vydaní napospas. Ako Sovieti potichu obsadili Pobaltie?

Pakt Ribbentrop-Molotov mal aj tajný dodatok.

Predstavitelia Nemecka a ZSSR podpísali 23. augusta 1939 v Kremli pakt o neútočení - Pakt Ribbentrop - Molotov. (Zdroj: Archív TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Text: Jaroslav Valent / Historická Revue

Kým v lete roku 1940 vo Francúzsku vrcholila vojenská kampaň nemeckého Wehrmachtu a svet obleteli fotografie triumfujúceho Adolfa Hitlera v Paríži, na druhom konci Európy sa v tichosti odohrávala ďalšia dráma.

Tri nezávislé pobaltské štáty sa postupne a nehlučne dostávali pod kontrolu Moskvy. Litva, Lotyšsko i Estónsko zmizli z mapy bez väčšieho povšimnutia zvyšku slobodného sveta.

O osude troch malých štátov medzi nacistickým Nemeckom a Stalinovým Sovietskym zväzom sa pritom rozhodlo už o rok skôr, za rokovacím stolom v Moskve.

Pakt Ribbentrop-Molotov, ako táto zmluva vstúpila do dejín, v oficiálnej rovine deklaroval dohodu o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Stalinovým Sovietskym zväzom, v tajnom dodatku však rozdeľovala sféry vplyvu oboch totalitných režimov v strednej a východnej Európe.

V septembri roku 1939 počas spoločnej invázie a okupácie Poľska sa preto naplnila len z časti. Vôľa Veľkej Británie a Francúzska zasahovať na východných okrajoch Baltského mora však ochabovala už dávno predtým.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechcené a nakoniec opustené deti

Zatiaľ čo Poľsko viazali k Parížu i Londýnu spojenecké záväzky, tri pobaltské krajiny pred vypuknutím vojny nemali prakticky žiadne garancie bezpečnosti, akákoľvek zmena statusu quo a revízia Versailleského mierového systému v Európe ich preto bezprostredne ohrozovali.

Nejednoznačný postoj západných demokracií k tejto oblasti bolo možné sledovať už krátko po 1. svetovej vojne. Uznanie Lotyšska a Estónska de jure ako samostatných štátov Najvyššou spojeneckou radou prišlo až v roku 1921, v prípade Litvy – pre spory s Poľskom o hraničnú oblasť mesta Vilnius – dokonca o rok neskôr. Dôvod bol jednoduchý.

Začiatkom 20. rokov bolo Pobaltie ešte súčasťou tzv. ruského problému. Pôvodne sa počítalo s tým, že po zrútení boľševického režimu a obnovení slobodného Ruska sa pobaltské krajiny opäť stanú súčasťou niekdajšieho veľkého východného spojenca.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Až postupom času Veľká Británia i Francúzsko museli revidovať svoje predstavy. Tri malé krajiny sa mali začleniť do systému kolektívnej bezpečnosti, čo však automaticky nezaručovalo aj ochotu západných demokracií ich v prípade sovietskeho útoku brániť.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6R8T na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6R8T na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?