Reprezentanti mesta na Dunaji prijímali najrôznejšie opatrenia, i tak sa však obete počítali v stovkách. Reakcie ľudí na šíriace sa nebezpečenstvo boli pred sto rokmi veľmi podobné tým dnešným.
Keď 4. júla 1918 uverejnili v novinách Pressburger Zeitung krátky článok s názvom Španielska chrípka v Bratislave, zrejme mu väčšina čitateľov nevenovala veľkú pozornosť.
Mimoriadne agresívna forma chrípky sa síce už stihla udomácniť v zákopoch armád oboch bojujúcich strán, no verejnosť predsa len viac vzrušovala nedávna porážka rakúsko-uhorských vojsk na rieke Piava, kde bol nasadený aj bratislavský 72. peší pluk.
"Hoci v Budapešti a vo Viedni je španielska chrípka pomerne rozšírená, aj v našom meste evidujeme niekoľko ľahkých prípadov, keď občas pomerne značne vystúpi teplota. Ochorenia sme zaznamenali z dôvodu daždivého počasia, majú však ľahký priebeh a trvajú dva či tri dni," písal v optimistickom duchu obľúbený denník. Žiaľ, optimizmu mal byť už čoskoro koniec.
Ako z rôznych kútov habsburskej monarchie hlásili čoraz viac prípadov, dokonca i prvé úmrtia, tlač novému ochoreniu venovala čoraz väčšiu pozornosť.
Bratislavčania, vtedy ešte Prešporčania, sa dozvedeli, že pochádza zo Španielska, čo však bol omyl. Neutrálne Španielsko, nezaťažené vojenskou cenzúrou, totiž ako prvé informovalo o epidémii osudového rozsahu.
Rakúsko-uhorská strana tvrdila, že k prvým chorým na území monarchie patrila skupina ruských zajatcov, ktorí mali v budapeštianskom lazarete vysoké teploty, boli vyčerpaní a trpeli zápalom priedušiek.