SME

Nedeľa, 7. jún, 2020 | Meniny má RóbertKrížovkyKrížovky

Svedectvá z talianskej karantény: Nezažila som toľko solidarity a ľudskosti

Vírus je cez ulicu a je ťažké sa nebáť.

Kresba v nadrozmernej veľkosti, ktorá zobrazuje zdravotnú pracovníčku s ochranným rúškom na tvári objímajúcu čižmu v tvare Talianska a nápis "Ďakujeme vám všetkým", sa nachádza na budove nemocnice v severotalianskom meste Brescia. (Zdroj: TASR/AP)

Všetky texty o novom koronavíruse sú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Najviac zasiahnutou krajinou koronavírusom v Európe je Taliansko. Od 9. marca je celá krajina v karanténe s mimoriadne prísnymi obmedzeniami. Počty nakazených sa rátajú v desaťtisícoch a počet zomretých dávno prekročil 1500.

Nemocnice v najproblematickejších oblastiach sú preplnené a musia si vyberať, ktorého pacienta zachránia a ktorý zostane bez pomoci.

Aká je atmosféra v krajine a ako prežívajú karanténu? Odpovedajú dve Slovenky žijúce v Taliansku a jeden Talian.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opisujú, ako prežívajú, že ich blízki sú v ťažkom stave v nemocnici, momenty, keď sa drobným podnikateľom v ich rodinách tisli slzy do očí, ale aj to, ako Taliani spievajú hymnu na balkónoch a ľudia objavujú čaro susedstva.

"Dvoch ľudí v blízkej nemocnici poznám a mám rada. Obaja sú pod sedatívami a intubovaní. Lebo nesedeli doma, keď už mali.

Aj človek z domu cez ulicu je intubovaný. Dívam sa z okna a viem že prišiel až sem. Vírus bol tam - cez ulicu. Ťažké sa nebáť," hovorí Eva Cucurachi, Slovenka, ktorá žije v Ancone.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Eva Cucurachi, Ancona

Študuje na vysokej škole filozofiu a pracuje ako dobrovoľníčka s postihnutými. Má dve 11-ročné deti.

Tých slov, ktoré by vedeli opísať, aké to je náhle sa ocitnúť v národnej karanténe, je hneď niekoľko. Takto ich vyslovia miestni.

Sconosciuto – neznámo

Neviete. To je ten pocit, čo som zažívala od začiatku. Chvíľu premýšľate, či sa to naozaj deje, a potom sa pýtate, čo sa to vlastne deje. A najhoršie je, že nik nevie.

Neviete, čo príde. Neviete, koľko to bude trvať. Všetko sa zmenilo, musíte sa prispôsobiť a ja sa mnohokrát prichytím, ako si hovorím, že na toto nie som pripravená.

Neviem, čo si mám nakúpiť do karantény, ktorá netuším, ako dlho má trvať.

Neviem, ako sa má nosiť rúško a ako si správne dezinfikovať ruky. Teda, už to viem až príliš dobre.

Ale nechcem to musieť vedieť. A tak sedím a učím sa pravidlá hry novej prítomnosti.

Spaventata – vydesená

O 18.00 h každý deň civilná obrana vydá nové čísla – koľko nakazených máme za ten deň.

Naskakuje to po tisíckach a ešte nejaký čas bude. Do telefónu na telegram mi chodia štatistiky z môjho mesta a regiónu.

Viem, koľko výterov dnes urobili, koľko pozitívnych, kto umrel, koľko mal rokov a odkiaľ bol. Koľko ľudí je doma v izolácii a koľkí z nich sú zdravotnícky personál. Viem aj, v ktorej nemocnici sú.

Jedna – tá regionálna, je len dve minúty od môjho domu. Dvoch z tých ľudí, čo sú v nemocnici, poznám osobne a mám rada. Obaja sú pod sedatívami a intubovaní. Lebo nesedeli doma, keď už mali.

Aj človek z domu cez ulicu je intubovaný. Dívam sa z okna a viem, že prišiel až sem. Vírus bol tam - cez ulicu. Ťažké sa nebáť.

Súvisiaci článok Tri dobré správy zo Slovenska a z Česka o boji s koronavírusom Čítajte 

Stupita – užasnutá

Nemôžem uveriť úsiliu, aké vynaložili Taliani. Veľa ľudí ani nevie, že Taliani sa blížia k počtu stotisíc výterov. Testuje sa veľa a plánuje sa testovať ešte viac.

Talianski lekári vyvinuli supertest. Analyzovali genóm vírusu, ktorý tu je, a vyvinuli test citlivý na všetky mutácie známe k dnešnému dňu. Výsledky výteru sú do hodiny.

Nikdy v živote som nezažila toľko solidarity a ľudskosti ako tieto dni. Keď je situácia kritická, ľudia tu na juhu Európy sa stávajú ešte viac ľuďmi.

Eva Cucurachi

Talianska vláda už koncom februára prosila Európu o pomoc, najmä materiálnu, nové ventilátory. Nik z krajín z európskej 27 nezareagoval. Tak náš premiér prikročil k činu. Nikto nám ich nepredá? Budeme si ich vyrábať priamo tu!

Táto ich schopnosť zmobilizovať sa a urobiť opatrenia aj obmedzenia nad rámec akejkoľvek inej európskej krajiny, je úžasná a šokujúca. Snahu to vyriešiť im nikto nemôže uprieť. A nie, nečakali, ako si mnohí mylne myslia.

Sconvolta – rozrušená

Z toho, čo o Talianoch mnohí ľudia dokážu napísať. Neviem, prečo si niekto myslí, že urobiť z Talianov obetného baránka, do ktorého si kopnú, ho učiní imúnnym voči nákaze. Sme na jednej lodi, celá Európa. Nie je to ani omylom "ich" chyba.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Čísla sú vysoké, ale vysoký je aj počet výterov, čo sa tu denne robí. Môj región (1,5 milióna obyvateľov) ich k dnešnému dňu urobil cez dva a pol tisíca. A to nie je vôbec veľa v porovnaní s inými oblasťami.

Vždy ma zamrzí, keď čítam jedovaté komentáre. Je čas spolupracovať a nie sa osočovať. Len ak budeme držať spolu a pomáhať si, máme šancu to prežiť. Toto Taliani pochopili veľmi rýchlo.

Commossa – dojatá

Nikdy v živote som nezažila toľko solidarity a ľudskosti ako tieto dni. Keď je situácia kritická, ľudia tu na juhu Európy sa stávajú ešte viac ľuďmi.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Keď moja nemocnica nemala peniaze na zakúpenie potrebného zariadenia, takmer dva a pol tisíc miestnych občanov v priebehu pár dní vyzbieralo cez 65-tisíc eur. Lekárom treba pomôcť? Sú to naši hrdinovia? Ideme na to! Jednotne.

Je tu množstvo podobných príkladov solidarity. Národ je zjednotený ako nikdy predtým. Každý deň o 18.00 v mnohých mestách ľudia vyjdú na balkón a spievajú spolu hymnu a iné piesne. Zjednotení na diaľku. Každý vo svojom byte a predsa srdcom so svojimi ľuďmi. Takí sú Taliani v tieto dni.

Načítavam video...

Rassicurata - uistená

Paradoxne som rada že môžeme už ostať doma. Že nemusím nikam ísť a riskovať. Že moje deti môžu mať vyučovanie online. Že môj muž môže pracovať z domu. Že náš premiér povedal, že zdravie národa je a bude vždy jeho prioritou. Že vidím tú snahu a úsilie to zvládnuť.

Áno, je to teraz náročné. Nesmiete vyjsť z domu, len z presne definovaných dôvodov. Polícia a vojsko kontrolujú ľudí v meste a ak porušíte nariadenie, je to klasifikované ako trestný čin. Z mesta sa môžete pohnúť, len ak máte vyplnené tlačivo.

Všetky obchody, okrem potravín, lekárne a tlače, sú zatvorené. Takisto ako všetky parky a pláže. Odkaz je jasný – ak chcete aby sme to zvládli, seďte doma!

Tatiana Kopecká, Asolo

Pracuje v zákazníckom servise vo firme na výrobu farmaceutického skla. Momentálne je na materskej dovolenke so štvormesačným bábätkom.

Všetci sme doma. So zvyšujúcim sa počtom nakazených a zosnulých, o ktorom každý deň informujú médiá, si ľudia začínajú viac brať za svoje všetky pravidlá. Môže sa ísť len do potravín, lekárne, so psom, pomôcť starým rodičom a do práce. Najviac dve osoby v aute.

V rodine môjho manžela je viacero drobných podnikateľov. Tí, čo vlastnia pekáreň, pečú naďalej. Objednávky prijímajú cez whatsApp, aby mohli vopred pripraviť balíčky. Predajňa je malá, vstúpiť môžu maximálne traja zákazníci.

Pizzeria ďalších príbuzných musela zavrieť. Keď tu bola karanténa vyhlásená, bola sobota a už sa pripravovali na nedeľňajší nápor stravníkov.

Všetky čerstvé suroviny museli byť rozpredané, zmrazené, nulové tržby. Je to rodinný podnik a ešte sa im nestalo, aby mali zavreté mimo dovolenkového obdobia. Niektorým sa až tisli slzy do očí.

Osobne mám malé šťastie. Som na materskej dovolenke.

Moje dni v karanténe sa príliš nelíšia od tých normálnych, okrem cvičenia pre mamičky, ktoré bolo zrušené.

Máme doma aj môjho manžela. Bar, v ktorom pracuje, je zavretý.

Rozhodli sme sa tieto dni využiť na jarné upratovanie. Záhrada v marci tiež vyžaduje údržbu a solárne panely na streche treba umyť.

S bábätkom máme všeobecne o zábavu postarané. Tešíme sa, že sme konečne spolu.

Aj keď bývame na dedine, to ticho vonku je ohlušujúce. Nejazdia takmer žiadne autá, len traktory.

Po týždni v karanténe máme hĺbkovo vyupratovaný takmer celý dom. Pomáha aj krásne jarné počasie a večer má človek pocit satisfakcie z dobre vykonanej práce.

Som veľmi vďačná za našu záhradu, v ktorej sme už nakočíkovali celé kilometre.

Objavili sme čaro susedstva. Požičiavame si navzájom rôzne náradia do záhrady. Vždy niekto, samozrejme, samostatne skrášľuje aj spoločné priestory: parkovisko či hojdačky.

Cez nízky plot a na určitú vzdialenosť si vymieňame aspoň pozdravy a pár komentárov k situácii. Tá sa každým dňom zhoršuje a pravidlá karantény sa sprísňujú.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neodporúča sa už vôbec nikam chodiť. Najlepšie ani na malú prechádzku, maximálne so psom. Trochu ľutujem, že ho nemáme. Každý v mojom okolí už chápe a nepodceňuje nutnosť zostať doma.

Nielen žiaci a študenti škôl využívajú vzdelávanie onine formou. Dokonca aj učiteľky niektorých materských škôl posielajú detičkám úlohy: naučiť sa básničku, zaspievať si spolu pesničky, niečo vyrobiť alebo nakresliť.

Kreslenie veľkej dúhy s nadpisom ''Tutto andrà bene'' (Vsetko dobre dopadne), ktorému sa venuje veľa detí, sa stalo symbolom týchto dní. Dúhu treba zavesiť na okno alebo na balkón, aby aj smutné prázdne ulice boli farebné.

Súvisiaci článok Ako vyrobiť ochranné rúško na tvár (fotopostup) Čítajte 

Vznikli aj rôzne aktivity na preklenutie karantény. Blízko pri našom dome cukrár rozváža zákusky na objednávku. Z kvetinárstva vám dovezú sadeničky a semienka. V marci treba začať hospodáriť v záhrade a aj tak niekto v záhradníctve musí byť a starať sa o rastliny.

Dobrovoľníci rozvážajú jedlo a nákup osamelým dôchodcom alebo upratujú opustené časti nemocníc, ak by bolo nutné ich znovu využívať v prípade nedostatku miest.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Karanténa motivovala starých rodičov v mojej rodine, aby sa zlepšili v používaní technológií. Chuť vidieť vnučku im pomohla naučiť sa ovládať lepšie smartfón: zapnúť videohovor či sťahovať si účty za vodu a elektrinu.

Marco Genoni, Castano Primo

Fyzik, pracuje na vysokej škole Universita degli Studi v Miláne, má dve deti.

Život sa drasticky zmenil, sme v červenej zóne. Nemôžeme ísť von, iba na nákupy potravín alebo do práce. Používame však donášku a pracujeme z domu. Nemôžeme s dcérkami nikam na prechádzku, no našťastie máme malú záhradku.

Čo sa týka práce, snažím sa často využívať skype hovory so študentmi, ktorí pripravujú diplomové práce, a tiež mám v pláne zorganizovať najbližšie dve skúšky pomocou videokonferencie.

Rád by som robil aj viac, ale je to momentálne náročné.

Časť našich dní zaberá organizácia donášok. Sledujeme webové stránky supermarketov a hľadáme dostupné časové okná.

Robíme to aj pre našich rodičov, keďže sme ich prinútili, aby nevychádzali a zostali doma. Trvalo to nejaký čas, no presvedčili sme ich.

Poznám však strýkov či rodičov priateľov, ktorí by chceli ísť na prechádzku alebo si kúpiť noviny a niektorých z nich je ťažké presvedčiť. Našťastie sú bary a reštaurácie zatvorené.

Supermarkety sú otvorené, ale vstup je obmedzený na zopár ľudí, takže sa pred nimi tvoria dlhé rady.

Naša ročná Sofia je rada, že sme všetci spolu doma, pre štvorročnú Saru je to zložitejšie, chýbajú jej spolužiaci. Našťastie, učiteľka každému posiela videá a inštrukcie, čo majú robiť. Aspoň časť dňa môže stráviť týmito aktivitami.

Teraz už vieme, že tieto opatrenia sa mali prijať skôr, no posudzovať to z dnešného pohľadu je príliš ľahké. Je to varovanie pre zvyšok Európy, aby to nepodceňovali.

Marco Genoni

Plagát "Tutto andrà bene", v preklade "všetko dopadne dobre", sa stal virálnym na sociálnych sieťach a väčšina Sáriných spolužiakov ho na podnet učiteľky kreslila a vyfarbovala.

Keď idete autom po talianskych mestách, vidíte ich visieť z mnohých balkónov.

Dnes je ľahké povedať, že vláda podcenila nebezpečenstvo pred prepuknutím vírusu a aj po tom, ako sa to začalo. Mnoho politikov tvrdilo, že ľudia by sa mali vrátiť k normálnemu životu, chodiť von a zájsť na pohárik. Veľa ľudí situáciu popieralo a vládli obavy zo zastavenia ekonomiky.

Teraz už vieme, že tieto opatrenia sa mali prijať skôr, no posudzovať to z dnešného pohľadu je príliš ľahké. Je to varovanie pre zvyšok Európy, aby to nepodceňovali.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Nahnevalo ma, keď rozhodnutie vlády o karanténe severu Talianska uniklo do médií. Všetky webové stránky médií ho dali online a to spôsobilo paniku. Desiatky tisíc ľudí pracujúcich na severe Talianska, ktorí majú rodinu na juhu, sa vybrali vlakom alebo autom na juh.

Stále nevieme, aký dosah to bude mať na dianie na juhu Talianska, kde, žiaľ, zdravotnícky systém nie je taký efektívny ako na severe.

V prvých dňoch karantény mnohí ľudia nerešpektovali odporúčania, no potom už väčšina naozaj pochopila, aký máme problém. Väčšina našich priateľov sa obáva najmä o svojich rodičov a starých rodičov.

Niektorí moji priatelia stále musia chodiť do práce, keďže niektoré fabriky naďalej fungujú, aby sa celé hospodárstvo nezastavilo, a sťažujú sa, že doteraz nedostali masky.

Karanténa by sa mala skončiť 4. apríla, ale myslím, že je jasné, že toto potrvá minimálne o mesiac dlhšie. Niektorí hovoria, že až do začiatku leta. Nevidím iné riešenie a pevne verím, že zvyšok Európy bude nasledovať náš príklad.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Víkend, SME Plus, Vírusy a vírusové ochorenia, Mikroorganizmy, Taliansko

Už ste čítali?