SME

Ruiny, bieda a hlad. Vojna zmenila Slovensko na nepoznanie

Pred 75 rokmi poznačila krajinu druhá svetová vojna.

Kolonádový most v Piešťanoch vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda 2. apríla 1945 ráno na druhý pokus, pri prvom použili slabú nálož. Most opravili v roku 1956. (Zdroj: ARCHÍV ŽSR/ŽELEZNIČNÉ MÚZEUM SR)

Keď sa Bratislava v piatok 16. júna 1944 prebúdzala do pekného slnečného dňa, na základniach v juhovýchodnom Taliansku sa dvíhali do vzduchu desiatky amerických bombardérov Liberator (Osloboditeľ) so smrtiacim nákladom.

Krátko po desiatej hodine predpoludním zaútočilo na mesto vyše 150 lietadiel. Zanechali za sebou spúšť a desiatky mŕtvych.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takmer päť rokov bola druhá svetová vojna pre väčšinu obyvateľov slovenského štátu iba akousi vzdialenou ozvenou, ktorá k nim prenikala z rozhlasu, dennej tlače či z rozprávania navrátilcov z východného frontu. Najbližších dvanásť mesiacov však zmenilo krajinu na nepoznanie.

Letecké nálety na hospodárske ciele v lete 1944, bojové operácie počas Slovenského národného povstania, ale najmä prechod frontovej línie medzi nemeckou a sovietskou armádou, od začiatku októbra do konca apríla 1945, zanechali hlboké stopy vo všetkých oblastiach hospodárstva aj v životných osudoch mnohých obyvateľov.

Materiálne škody dosiahli obrovské hodnoty. Poškodená bola viac ako tretina z celkovej dĺžky železníc.

Nemecká armáda odvliekla 3 600 vagónov strojov a zariadení. Vojna postihla najmä rafinérie, banské podniky, elektrárne, železiarne a strojárne. Hlavný motor ekonomiky - zbrojárska výroba - klesla na minimum. Poľnohospodárstvo bolo ochromené stratou ťažných zvierat, najmä koní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Celkovú hodnotu vojnových škôd na území Slovenska vyčíslili dva roky po vojne na vyše 114 miliárd korún. Čo predstavovalo približne 30-násobok vtedajšieho ročného štátneho rozpočtu Slovenska. Ani táto cifra však neodzrkadľuje skutočný rozsah materiálnych škôd a nezohľadňuje ani vplyv vojnových udalostí na zdravie a psychiku obyvateľstva či na vývoj sociálnych vzťahov,“ vysvetľuje Miroslav Sabol z Historického ústavu SAV.

Spolu s kolegami Ľudovítom Hallonom a Annou Falisovou je autorom monografie Vojnové škody rekonštrukcia a Slovenska 1944 -1948. Pasáže z nej sú aj súčasťou tohto textu.

Skaza z nebies

Na jar roku 1944 sa velenie spojeneckého letectva rozhodlo oslabiť nemeckú vojnovú mašinériu ďalšou sériou bombových útokov na vybrané strategické ciele, predovšetkým ropné rafinérie.

V najbližších týždňoch zaútočili americké a britské bombardéry na továrne v tretej ríši, Rumunsku, Belgicku, Protektoráte Čechy a Morava, Maďarsku či Chorvátsku. K nemeckým spojencom patril aj slovenský štát.

Na Bratislavu zhodili 16. júna 1944 americkí letci 369 ton bômb. Okrem rafinérie Apollo zasiahli Zimný prístav, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Klemensovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy v rôznych častiach mesta. O život prišlo 181 ľudí. Bratislavská rafinéria bola zničená na 80 percent.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Udalosti tragického dňa zachytil v spomienkach dlhoročný športový novinár Otto Zinser, ktorý mal v čase bombardovania štrnásť rokov.

„Môj otec v tom čase pracoval v Káblovej továrni, ktorá susedila s rafinériou Apollo. Počas bombardovania bežal okolo Hubertových domov na Páričkovu ulicu, kde mala jeho stará mama záhradníctvo. Prišiel tam celý zafúľaný a zakrvavený od odrenín.

Tlak vzduchu pri explóziách bômb ho pováľal po zemi. Našťastie sa vážne nezranil. Brat a sestra pracovali v centre mesta, tí boli len vystrašení a zúfalí od neistoty, čo je s ostatnými z rodiny. Večer sme preto všetci spoločne odišli s dekami a kufríkmi na Miletičovu ulicu medzi záhrady.

Deky sme si položili na svah vyschnutého dunajského ramena (dnes Ružová dolina) a pozerali sme sa na strašidelný ohňostroj. Apolka v noci horela jasnými plameňmi, ktoré okolo a nad nimi zakrývali kúdoly čierneho dymu. Neviem zabudnúť na to, ako barely s benzínom a naftou vyletúvali ako rakety v plameňoch vysoko do vzduchu, kde potom vybuchovali ako obrovské rakety v strach naháňajúcom ohňostroji.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Z 21 lodí, ktoré sa v čase náletu nachádzali v bratislavskom prístave, bola po útoku spojeneckého letectva schopná plavby len jedna.

Medzi zničenými loďami bol napríklad moderný parník Pribina, ktorý koncom roka 1939 objednala slovenská vláda v Hamburgu, alebo remorkér Ďumbier s najväčšou nosnosťou v lodnom parku Dunajplavby. Ten premiestnili do prístavu začiatkom júna 1944, mal podstatne zvýšiť dovoz tovaru z čiernomorských prístavov, no nestihol ani vyplávať.

Napriek značnému poškodeniu rafinérie Apollo náletom 16. júna 1944 sa počítalo v krátkom čase s jej obnovením. Spojenci sledovali tento vývoj so znepokojením. Podľa publikácie Konečná zastávka: Slovensko! sa 20. septembra 1944 vydalo doraziť Apolku 56 liberatorov, ktoré na poludnie zhodili do oblasti rafinérie 544 kusov 250-kilogramových bômb s celkovou hmotnosťou 136 ton. Mierili presne. Z druhého útoku sa už rafinéria nespamätala.

Čo nestihli zničiť svojimi náletmi Američania, to sa podarilo dokončiť o niekoľko mesiacov Nemcom, ktorí stihli pri ústupe demontovať v rafinérii niektoré funkčné zariadenia a stroje. Čo neodniesli, to sa pokúsili zničiť.

O miestach, kam zmizli demontované stroje, sa dlho nevedelo nič. Po vojne vyslalo vedenie podniku do Nemecka skúseného technika V. Veselého, ktorý sa skontaktoval s bývalým nemeckým riaditeľom Apolky E. Willingom.

Ten bez väčších problémov označil miesta, na ktoré odviezla nemecká armáda z Bratislavy zariadenie a materiál. Aj jeho zásluhou sa postupne podarilo skompletizovať prevádzky a začiatkom roku 1946 už pracovala rafinéria na plný výkon.

Prečo aj Dubová?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C6GWQ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


MŠK Považská Bystrica - FK Humenné: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: MŠK Považská Bystrica - FK Humenné.


Petra Vlhová dostala ďalšieho soba za triumf v slalome vo fínskom Levi.

Dokážete odpovedať správne na všetkých 10 otázok?


Tréner HKM Zvolen Norbert Javorčík.

Po výmene trénera nastal určitý zmätok, s hráčmi to zamávalo, priznal Zuzin.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu