SME
Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky
ČERVENÍ DIKTÁTORI

Rifle, silonky aj politická satira. Kádár servíroval Maďarom gulášový komunizmus

Kto nejde proti nám, je s nami, znelo heslo maďarského vodcu.

Zrada Maďarskej revolúcie v roku 1956 ťažila Jánosa Kádára do konca života. Tvrdil, že bol obetným baránkom. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Jánosa Kádára vyviezli na politický vrchol sovietske tanky. Z Maďarska vybudoval najveselší barak východného bloku, v ktorom sa zrodil pojem gulášový komunizmus.

Všetko to začal Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý vo februári 1956 na XX. zjazde komunistickej strany Sovietskeho zväzu nahlas prehovoril o Stalinových zločinoch.

V júni 1956 sa vzbúrili robotníci v poľskej Poznani, ktorí žiadali vyššie mzdy, obsadili ústredie štátnej bezpečnosti, zapálili väznicu a zaútočili na budovu Poľskej zjednotenej robotníckej strany. Vláda proti demonštrantom nasadila vojsko, zásah si vyžiadal 53 mŕtvych a množstvo zranených.

Na jeseň toho istého roka - aj pod vplyvom poľských udalostí - preskočila revolučná iskra do ďalšej krajiny socialistického tábora - Maďarska.

V Budapešti sa 23. októbra zišlo na demonštrácii asi dvestotisíc ľudí. Žiadali slobodné voľby, zrušenie cenzúry, odchod sovietskych vojsk. Časť davu strhla obrovskú Stalinovu sochu na Námestí hrdinov. Večer už došlo pri budove rozhlasu k prvej prestrelke medzi demonštrantmi a príslušníkmi štátnej polície ÁVH. V nasledujúcich hodinách nabrali udalosti rýchly spád.

Do Budapešti vtrhli sovietske tanky, povstalci sa proti nim bránili zápalnými fľašami. Ďalšiu mohutnú demonštráciu pred budovou parlamentu 25. októbra ukončila streľba ostreľovačov z ÁVH ukrytých na strechách okolitých budov, zostalo po nej dvesto mŕtvych. Povstalcov to rozzúrilo. Začal sa pohon na príslušníkov nenávidenej štátnej polície, mnohých zlynčovali alebo obesili na pouličných lampách.

Súvisiaci článok Erich Honecker nenávidel bozky. Jeden ho preslávil Čítajte 

Premiér Imre Nagy predstavil svoju novú vládu a vyhlásil povstanie za národno-demokratické hnutie. Sovieti sa načas stiahli, ale nezaháľali. Chystali útok. Na čelo Maďarskej strany pracujúcich dosadili namiesto nerozhodného Ernőa Gerőa iného verného komunistu - Jánosa Kádára, ktorý odišiel do Moskvy.

Ofenzíva proti Budapešti sa začala 4. novembra, naplánoval ju maršal Žukov. Sovieti nasadili 35-tisíc vojakov, tanky aj stíhačky. Kým premiér Nagy volal v rozhlase o pomoc (Západ mal však iné starosti, vrcholila Suezská kríza), Kádár vyzýval v mene novej robotnícko-roľníckej vlády na boj proti kontrarevolúcii po boku sovietskej armády. Odpor Maďarov trval šesť dní. Po ňom nasledovala vlna zatýkania, súdy a popravy.

Boje si vyžiadali tritisíc ľudských životov, viac než dvestotisíc Maďarov emigrovalo do zahraničia. János Kádár vydržal na čele maďarského štátu 32 rokov.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu