SME
Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky

Emigroval a štyridsať rokov písal básne v anglických blázincoch

Ako mladícky elegán ohuroval devy, v exile hádzali jeho verše do koša.

Básne písal až do posledných chvíľ života, aj pár hodín pred smrťou. (Zdroj: Archív M. R.)

Domov sa viac nevrátim. Núti ma k tomu chladný teror, ktorý priniesli komunisti. Slobodný umelecký prejav sa v Československu končí, básnici musia písať len optimistické verše, strana zasahuje do umeleckej tvorby aj do života.

Tieto slová zazneli z vysielania BBC sotva pár týždňov po komunistickom puči vo februári 1948. V čase jasajúcich davov to bolo ako blesk z jasného neba. Nad domovinou sa zatiahli mračná a takto otvorene to zaznelo asi prvýkrát.

Navyše slová nehovoril nejaký neznámy exulant, ale známy básnik Ivan Blatný, ktorý práve opustil domovinu a rozhodol sa zostať v Londýne.

Prakticky celú existenciu komunistickej totality strávil v anglických klinikách pre psychicky chorých pacientov. Miestny personál netušil, že pán, ktorý si stále niečo čarbe na papieriky, je umelec a že nejde o výplody šialenca, ale o poéziu. Papieriky každý deň pedantne pozbierali a hádzali do koša.

Bezdomovec v Londýne

„Je to nízkosť ľudská, básnická aj politická... navždy zomrel pre našu literatúru... Vylúčil sa z národnej obce... Zbohom a nie dovidenia... Zdochne kdesi na smetisku... Prasa...“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nenávistné statusy nie sú výsadou modernej doby. Útoky na básnika začali vyhlásením Syndikátu československých spisovateľov v Rudom práve 1. apríla 1948 a ďalšie odsudky zazneli v početných novinách a časopisoch na to, že Ivan Blatný cez londýnsky rozhlas ohlásil, že sa odmieta vrátiť do neslobodnej vlasti.

Z domova mu údajnú slobodu dokazovali nadirigovanými hanopismi a útokmi, ktoré písali nielen stranícki novinári, ale aj jeho blízki priatelia - básnici ako Vítězslav Nezval, Josef Kainar či Jiří Kolář a ďalší známi umelci.

Blatný sa v Londýne rozhodol zostať hneď 31. marca 1948, keď tam priletel ako člen spisovateľskej delegácie.

Okrem toho, že doma práve uchopili moc komunisti, čakala ho vraj v Anglicku tajomná dáma, americká milionárka, s ktorou sa zoznámil a ich vzťah sa vraj čoskoro rozpadol. Celý vzťah je dodnes zahalený nejasnosťami.

V každom prípade básnik zostal uprostred Londýna sám, bez peňazí aj akýchkoľvek zručností.

„Vraveli sme mu, že dnes to nie je v Anglicku, kde bola kríza, ľahké,“ spomínal český novinár a básnik Ivan Jelínek.

Exulanti sa vraj „celkom bezvýsledne radili, čo by sa dalo urobiť pre mladíka tak absolútne nepripraveného na praktický život“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V cudzom svete nikoho nezaujímalo, že doma písal skvelé básne, zakrátko skončil ako bezdomovec. V Československu ho zbavili občianskych práv aj majetku a rozhlas oznámil, že zomrel. No keďže o paradoxy nebola v Blatného živote núdza, vyslobodenie našiel. V blázinci.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu