SME

Štvrtok, 9. júl, 2020 | Meniny má LujzaKrížovkyKrížovky

Takto pred sto rokmi. Aký bol rok 1919

Narodil sa aj Slovák, ktorého každý videl, ale skoro nikto nepozná.

Narodil sa J. D. Salinger

1. január

Rovno na Nový rok, 1. januára 1919, sa židovskému obchodníkovi Solovi Salingerovi a mame Márii, ktorá mala írske, škótske a nemecké korene, narodil na Manhattane syn Jerome David. Neskôr bude ako umelecký tvar svojho mena používať skratku krstných mien J. D. Salinger.

Študoval v New Yorku a potom aj vo Viedni, kde si zlepšil nemčinu a francúzštinu, odísť stihol iba krátko predtým, než Rakúsko obsadil Hitler. Vtedy už písal prvé poviedky a posielal ich do prestížnych časopisov, ktoré ich zväčša odmietali.

Po vstupe USA do vojny narukoval, počas ťaženia z Normandie do Nemecka sa stretol aj s Hemingwayom a na konci pracoval ako prekladateľ pri výsluchoch vojnových zločincov. Otrasné zážitky získal po návšteve jedného z podtáborov koncentračného lágra Dachau, bol aj hospitalizovaný. Neskôr povedal dcére: „Človek nikdy celkom nedostane z nosa smrad horiaceho mäsa, akokoľvek dlho by žil.“

Po vojne písal ďalej a so striedavými úspechmi ponúkal poviedky do časopisov, až kým v roku 1951 nevydal román Kto chytá v žite. Jednoduchý dej knihy dopĺňa hovorový jazyk a úprimnosť pocitov dospievajúceho chlapca. Román si rýchlo získal obľubu u mládeže a nenávisť u prudérnych kantorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Okrem románu vydal niekoľko zbierok poviedok, no začal sa uzavierať pred svetom, odmietal sfilmovanie románu aj publicitu, neposkytoval interview a prestal aj vydávať knihy. Špekulácie o tajomnom Salingerovom kufri, ktorý má vraj plný poviedok, patrili ku koloritu tejto zaujímavej postavy. Zomrel v januári 2010.

Zákon spustil prohibíciu v Spojených štátoch

16. január

Americký kongres ratifikoval 18. dodatok k ústave, ktorý umožnil prohibíciu alkoholu, teda zákaz jeho vyrábania, predaja alebo prepravy na účely pitia.

Neskôr Kongres prijal aj Volsteadov zákon, ktorý umožnil zaviesť prohibíciu do praxe. Keďže potrebné tri štvrtiny amerických štátov ju ratifikovali expresne rýchlo, už v januári 1920 začala platiť.

Hnutie za abstinenciu silnelo od 19. storočia a jeho hlavnou hybnou silou boli ženy. Alkohol bol považovaný za ničiteľa rodín a manželstiev.

Začiatkom 20. storočia sa medzi podporovateľov pridali aj majitelia tovární, ktorí chceli zvýšiť efektivitu práce a znížiť úrazovosť, píše portál History.

Prezident Woodrow Wilson po vstupe USA do vojny v roku 1917 zaviedol dočasnú prohibíciu, aby sa ušetrilo obilie na potraviny. Kongres v tom istom roku predložil 18. dodatok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Štátnej administratíve sa však nedarilo napriek veľkej snahe obchodu s alkoholom zabrániť. Väčšie úspechy mala prohibícia na vidieku ako v mestách.

Hovorilo sa o 30-percentnom poklese v spotrebe alkoholu. Liehoviny však nelegálne tiekli v obchodoch a nočných baroch a destiláty sa vyrábali aj doma.

Prohíbicia prispela tiež k rozmachu organizovaného zločinu. Mafián Al Capone podľa portálu History zarábal na obchode s alkoholom 60 miliónov dolárov ročne.

Nelegálny alkohol bol drahý, a tak prohibícia najťažšie dopadla na nižšie spoločenské vrstvy.

Kongres sa nakoniec sna o suchej Amerike vzdal po trinástich rokoch.

Mussolini zakladá moderný fašizmus

Marec

Bol fašista, ale najmä oportunista a populista. Benito Mussolini bol pionierom európskeho fašizmu a inšpirátorom Hitlera, ale napríklad aj slovenských radikálov z Hlinkovej strany. Jeho hrob dnes navštevujú aj neonacisti z Ľudovej strany naše Slovensko.

Mladícky násilník začal svoju politickú kariéru ako ľavicový publicista, zo socialistických pozícií chválil Jana Husa a počas prvej svetovej vojny aj československé légie. Svetový konflikt však patril medzi početné vojny, ktoré Taliansko zasa raz prehralo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mussolini presedlal na nový smer pod názvom Fasci di Combattimento – v preklade Bojové zväzky, organizácie, ktorú založil v marci 1919 a ktorá aj dala názov novému hnutiu, fašizmu. O dva roky nato sa zmenila na Národnú fašistickú stranu. K dispozícii mala dostatok bitkárov, stranícke polovojenské jednotky Čiernokošeliarov, od roku 1928 prevzala moc a Mussolini zaviedol totalitný štát.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6D5A na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6D5A na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
História, SME Plus, história, Práca, JD Salinger

Už ste čítali?