„Prosím... nakresli mi ovečku!“ Tieto slová začuje pilot ako prvé, keď havaruje na púšti a prihovorí sa mu malý rozprávkový chlapček. Povie práve túto zvláštnu prosbu.
Je to Malý princ zo svetoznámej knižky Antoina de Saint-Exupéryho. Pilot jeho prosbu vypočuje a nakreslí mu ovečku. Potom aj druhú a tretiu. Keďže žiadna nespĺňa predstavu Malého princa, nakreslí napokon ovečku v škatuľke – tam je ovečka, akú chce.
Exupéry nebol zďaleka jediný. Motív tohto zvieraťa sa často zjavuje v kultúre vrátane tej slovenskej, od ľudového umenia a betlehemov po Benkove olejomaľby.
Zviera, ktoré symbolicky figuruje aj v Biblii a prísloviach, silno ovplyvnilo život v oblúku Karpát.
Salaš s ovečkami v Palestíne
„Pásli ovce Valaši – pri betlemskom salaši... Hajdom, hajdom, tydlidom.“
Už text jednej z najznámejších vianočných kolied ukazuje, že slovenské Vianoce sa nezaobídu nielen bez betlehema s novorodencom v jasliach a troma kráľmi, ale ani bez pastierov a ovečiek. A bárs sa biblický príbeh odohráva v dávnej Palestíne, v našich betlehemoch bežne vidno aj typické slovenské horské salaše.
„Ide o spoetizovanie vianočného výjavu, takže v betlehemoch bolo bežne veľa ľudí v krojoch, pastierov a ovečiek,“ vysvetľuje Martina Mäsiarová, vedúca Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku.
Ľudové spodobenie príbehu o Kristovom narodení dokonca podľa etnológov už v pôvodných verziách obsahovalo nielen dieťa medzi dvoma zvieratami a trojicu kráľov, ale aj pastierov. Panna Mária a Jozef prišli do betlehemov až neskôr. A k pastierom pribudli neodmysliteľné ovečky.
„Takzvané pastierske betlehemy boli na rozdiel od cirkevných rozšírené v ľudovom prostredí a odlišovali sa skladbou betlehemských postáv, ale aj stvárnením maštaľky a celého prostredia,“ vysvetľuje Martina Mäsiarová. „Motívy a inšpiráciu hľadali vo svojom bežnom každodennom živote, takže narodenie Ježiška zobrazovali v pastierskej kolibke na salaši a zvyšné postavy mali charakteristický pastiersky odev, aj dary pre novorodeniatko pochádzali zo salašného prostredia.“