SME

Nedeľa, 26. január, 2020 | Meniny má Tamara

Prvé kontaktné šošovky odlial v detskej stavebnici

Veľký vynález z Česka vznikol na Vianoce.

Odhaduje sa, že kontaktné šošovky používa asi 125 miliónov ľudí. (Zdroj: Unsplash/Hubble)

Niekto na Štedrý deň rozbaľuje darčeky, vypráža kapra či je kapustnicu. Otto Wichterle však na Vianoce v roku 1961 odstreďoval prvé mäkké kontaktné šošovky na svete v zariadení, ktoré si zmontoval na kolene z detskej stavebnice Merkur.

Český chemik z Prostějova vyčnieval už od detstva. Ako šesťročný takmer zomrel po tom, ako padol do jazierka plného močovky a topil sa v ňom. Horúčky neustávali a lekár mu dával rok života, no mýlil sa.

Otto Wichterle nielenže prežil, ale hoci nemohol pre zdravotné problémy chodiť do školy a učil sa len doma, v ôsmich rokoch ho po preskúšaní prijali rovno do piatej triedy. O rok neskôr už nastupoval na gymnázium.

Článok pokračuje pod video reklamou

Do tej močovky som potom padal celý život. Vždy som sa oklepal a šiel som ďalej, písal neskôr Wichterle vo svojich pamätiach.

Vymyslel aj silonky

Pochádzal z úspešnej podnikateľskej rodiny, kde bol najmladším z piatich detí. Narodil sa v roku 1913.

Jeho otec vlastnil firmu, ktorá vyrábala poľnohospodárske stroje, ku ktorým sa po fúzii s ďalším podnikom pridali aj automobily.

Podľa mena firmy Wikov mladému Ottovi prischla aj prezývka.

Jeho nadanie bolo všestranné. Darilo sa mu nielen v prírodných vedách, ale aj v tenise a okrem toho bol aj veľmi zručný.

Chcel ísť na strojné inžinierstvo, ale nakoniec sa dal presvedčiť na chémiu.

Aj jeho otec obľuboval vynálezy, ale Otto Wichterle ho v ich množstve prekonal. Prihlásil až 152 patentov.

Kolegovia v zahraničí ho volali podľa knihy Příběhy věcí od Petry Novákovej Wizard of Prague - čarodejník z Prahy .

Po ukončení štúdií pôsobil na Vysokej škole chemicko-technologického inžinierstva ako asistent a bol by sa stal aj docentom.

No začala sa druhá svetová vojna a české školy zavreli. Pre vojnu prišiel Wichterle podľa denníka MF Dnes aj o dohodnutý študijný pobyt v Pasteurovom inštitúte v Paríži.

Namiesto akademickej kariéry sa zamestnal vo výskumnom inštitúte firmy Baťa, kde sa mu podaril významný technologický objav. Bez neho by si dnes mnohé dámy len ťažko vedeli predstaviť spoločenský večer: silonové pančuchy.

Vypracoval technológiu výroby kaprolaktamu, základnej látky výroby polyamidov, a už v roku 1941 vyvinul postup spriadania polyamidovej priadze.

Výskum bol však pred okupantmi utajovaný, takže výroba polyamidového vlákna s obchodným názvom silon sa začala až po desiatich rokoch, povedal pre portál MF Dnes historik Jan Sobotka.

Silonky sú však až druhým najznámejším Wichterleho vynálezom.

Súvisiaci článok Prečo sa rodičia, ktorí si myslia, že majú doma malého génia, mýlia Čítajte 

Ten najslávnejší, ktorý slúži viac než sto miliónom ľudí po celom svete, vznikol na Štedrý deň pred 58 rokmi.

Šošovky zo stavebnice Merkur

Prispelo k nemu náhodné stretnutie vo vlaku z Prahy do Olomouca. Wichterle si prisadol k mužovi, ktorý si čítal odborný oftalmologický časopis a zbadal v ňom reklamu na tantalovú protézu očnej buľvy.

Wichterle nadhodil, že oveľa lepším materiálom ako tvrdý kov tantal by boli mäkké syntetické polyméry. Spolucestujúci bol lekár a navyše člen ministerskej komisie, píše sa v knihe Příběhy věcí.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

To bol impulz, aby Wichterle s kolegom Drahoslavom Límom začali materiál vhodný pre ľudí so slabým zrakom vyvíjať.

Opäť im pomohla náhoda, keď Lím pre nedostatok času nechal rozrobenú prácu v laboratóriu a do rána sa zmes premenila na hydrogél, ktorý sa hodil práve na lekárske účely.

Wichterle chcel mať všetko hotové hneď.

Neustále sa ponáhľal, pretože sa bál, že niečo nestihne, hovorí pre týždenník Ekonom jeho spolupracovník Jiří Michálek. Po chodbách skôr behal, než chodil, a na staré kolená dokonca dostal od kolegov kolobežku.

Keď mu tesne pred Vianocami sklár doniesol formičky na šošovky, nedokázal prácu odkladať.

Postavil si zo stavebnice svojich synov Merkur prototyp odlievacieho zariadenia na šošovky. Na pohon poslúžilo dynamo z detského bicykla.

Na Štedrý deň popoludní som merkurovú aparatúru uviedol do chodu a odlial prvé štyri šošovky, píše Wichterle v pamätiach.

Až do večera a cez noc šošovky umýval v slanej vode, na ďalší deň ich úspešne otestoval na pacientoch a prihlášku vynálezu podal hneď 27. decembra.

Rýchle podanie patentu nesúviselo ani tak s tým, že by sa otec bál, aby ho niekto nepredbehol. Vyplývalo to z jeho povahy. Nerád veci odkladal, vysvetľuje pre Ekonom Wichterleho syn Kamil.

Vynálezca rád šošovky predvádzal.

Šošovku vybral z oka, hodil na zem, pošliapal, potom ju zo zeme vzal, mechanicky a potom v ústach očistil a nakoniec neporušenú nasadil naspäť do oka, píše sa v knihe Příběhy věcí.

On ani jeho manželka Linda však šošovky nikdy nenosili. Dávali prednosť okuliarom.

Patent odkúpila v roku 1967 veľká medzinárodná spoločnosť Bausch & Lomb, ktorá o štyri roky neskôr uviedla mäkké hydrogelové šošovky na svetový trh.

Uznanie až po revolúcii

V roku 1968 sa Wichterle stal poslancom Českej národnej rady a bol jedným z hlavných aktérov, ktorí podpísali manifest Dvetisíc slov. To ho u komunistov na dlhé roky uvrhlo do nemilosti.

Odvolali ho z funkcie riaditeľa Ústavu makromolekulárnej chémie a v roku 1977 československá vláda predala bez Wichterleho vedomia americkej firme všetky jeho licencie za zlomok hodnoty.

Súvisiaci článok V obývačke si zostrojil lietadlo a preletel cez železnú oponu Čítajte 

Štát tak prišiel podľa odhadov približne o miliardu vtedajších korún. Wichterlemu dali okrem toho len malú časť honoráru, aký mu prináležal. No vynálezcu to netrápilo.

Mal by som problémy, čo robiť s takým množstvom peňazí, komentoval podľa MF Dnes neskôr s nadhľadom.

Až po Nežnej revolúcii sa dočkal Wichterle zaslúženého uznania. V roku 1990 ho zvolili za predsedu Československej akadémie vied. Dostal množstvo zahraničných cien a stal sa čestným doktorom zahraničných univerzít. V roku 1993 po ňom pomenovali jednu z planétok slnečnej sústavy.

Zomrel v roku 1998 ako 84-ročný. Jeho manželka Linda, s ktorou prežili viac než päťdesiat rokov, nedávno oslávila 102. narodeniny. Mali spolu dvoch synov, obaja sa stali chemikmi.

Téma: Zdravé Vianoce

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Už ste čítali?