SME

Štvrtok, 9. júl, 2020 | Meniny má LujzaKrížovkyKrížovky

Čo čaká svet v dvadsiatych rokoch? Odpovedá pätnásť múdrych ľudí

Nebude svetový mier, ani svetová vojna.

Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash - Hugo Jehanne)

Ján Markoš, šachový veľmajster, tréner kritického myslenia

Zažijeme rozkvet technológií. Rodičia budú zubami-nechtami brániť svoje deti pred návykovou virtuálnou realitou. Demokratické spoločnosti budú erodovať pod náporom sociálnych sietí a populistov. Dúfajme, že nebudeme žiť v diktatúre. Dúfajme, že nebude vojna. Diaľnica do Košíc nebude určite.

Armády vyvinú nové druhy zbraní, ktoré bude treba zakázať skôr, než opustia továrne. Napríklad miniatúrne drony, ktoré budú schopné húfne zaútočiť na obyvateľov miest. Alebo robotických vojakov, trpezlivejších a smrtonosnejších než akýkoľvek ľudský vojak.

Teplota vzduchu, zeme a morí bude stúpať. A my budeme debatovať, prečo to tak je, ale od slov bude k činom ďaleko. Permafrost sa bude topiť, počasie bude ešte bláznivejšie ako dnes. A my budeme debatovať, čia to je vina. A uhoľná elektráreň Nováky pobeží ďalej...

Budúce desaťročie však prinesie aj veľa odvážnych činov, múdrych rozhodnutí a geniálnych nápadov. Zväčša prídu od ľudí, ktorí dnes ešte len vysedávajú v školských laviciach. Bude to stačiť? Ktovie. Ako napísal český básnik Jan Skácel, osud je minca, ktorá dlho padá.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Stanislav Boledovič, CEO programu Teach for Slovakia

Kým doteraz len zopár intelektuálov vášnivo a bez záujmu širšej verejnosti debatovalo o upadajúcich výsledkoch nášho školstva, ktoré nám každoročne posiela OECD, v ďalších rokoch budeme všetci naplno cítiť reálne dosahy toho, že školstvo bolo 20 rokov na chvoste našich priorít.

Súvisiaci článok Čo sa stane v ďalšom desaťročí podľa slovenských vedcov? Čítajte 

Bolestivo to budú cítiť zamestnávatelia, keď budú stále ťažšie hľadať ľudí so základnými kompetenciami a zúfalo bude zalamovať rukami i bratislavská bublina, keď viac a viac ľudí bez kritického myslenia a základnej gramotnosti bude chodiť k volebným urnám či si vyberať, čo čítajú a koho nasledujú. Až vďaka tejto bolestnej skúsenosti konečne my voliči a rodičia preberieme štafetový kolík od nespokojných učiteľov, ktorí nás na katastrofálnu situáciu v školstve už roky upozorňovali a začneme vytvárať tlak na politikov, aby školstvo bolo reálnou prioritou ich plánov.

V neposlednom rade azda ako rodičia i spoločnosť pochopíme, že ak chceme pre svoje deti lepšiu budúcnosť, nestačí len zabezpečiť dobrú školu pre vlastné dieťa, ale potrebujeme, aby všetky deti na Slovensku - obzvlášť tie najzraniteľnejšie so slabým rodinným a sociálnym zázemím, mali výborného učiteľa a výbornú školu a tak získali šancu na dobré vzdelanie potrebné pre uplatnenie v živote.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Eva Le Peutrec, architektka

V ďalšom desaťročí sa naplno vyhrotí vojna o technológie medzi západnou civilizáciou a Čínou. Absolútne zásadná bude sieť 5G, ktorá sa môže ľahko stať pomyselným trójskym koňom. Poskytovateľovi umožní prístup k strategickým systémom štátu, vašim osobným dátam, ale potenciálne aj omnoho viac.

V zdravotníctve budeme svedkami stále väčšej personalizácie. Nanoroboty nám budú prúdiť krvným riečiskom a liečiť, na 3D tlačiarňach budeme tlačiť nové orgány, chybné gény spôsobujúce choroby sa budú nahradzovať. Vyspelé diktátorské štáty posunú genetické inžinierstvo na novú úroveň a vyvinú novú ľudskú "rasu" s dokonalými génmi.

Držíme kľúčiky od pomyselnej Pandorinej skrinky... a je len na nás, ako s nimi naložíme.

Eva Le Peutrec, architektka

Vyspelé technologické spoločnosti navrhnú čip do mozgu, ktorý nám umožní byť viac "empatickými". Cítiť, čo cítia ostatní, bez toho, aby sme museli použiť verbálnu komunikáciu. Budú mať zároveň prístup ku všetkým našim myšlienkam a emóciám.

Pred smrťou budeme môcť svoje myšlienky a zážitky nahrať do cloudu...

Mám pocit, že držíme kľúčiky od pomyselnej Pandorinej skrinky... a je len na nás, ako s nimi naložíme.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Jeden odbor, myslím, napriek všetkému zostane úplne bez zmien. Čo ma znepokojuje úplne najviac... a to je školstvo, ktoré by nás paradoxne na budúcnosť malo pripraviť. Myslím, že práve školstvo by sa malo stať absolútnou prioritou nielen politikov, ale aj voličov. Investície a reformu školstva vidím ako jediné východisko, ako sa pripraviť na ďalšie desaťročie.

Eva Kušíková, anestéziologička, Lekári bez hraníc

Z pohľadu humanitárnej pracovníčky očakávam náročnú dekádu. Po desaťročiach, keď verejnosť vnímala našu prácu ako prirodzene správnu, a dokonca občas ako obdivuhodnú a hrdinskú, ju stále viac musíme obhajovať. Pritom jej cieľ ostáva stále rovnaký – pomoc ľuďom v oblastiach a situáciách, kde sa im nedostáva, záchrana zdravia a života ľudí v miestach, kde zdravotnícky (alebo iný podporný) systém nefunguje alebo skolaboval.

Ale v globalizovanom svete rýchlo sa šíriacich informácií (a dezinformácií), a zvyšujúceho sa počtu ľudí na úteku pred prírodnými katastrofami či ozbrojenými konfliktmi, narastá strach verejnosti pred zmenami, ktoré takýto zvýšený pohyb osôb odlišného etnického, náboženského a kultúrneho zázemia môže priniesť.

Tento strach do veľkej miery pramení z neznalosti odlišných kultúr. Predsudky a stereotypy máme často nevedomky zakorenené a mnohí politici ich ďalej podporujú, pretože z nich pramení skvelá príležitosť strachom ovládať dav.

Navyše, ak urýchlene nenájdeme riešenia na problémy plynúce z pokračujúcich klimatických zmien, tak sa táto situácia zrejme bude ešte zhoršovať, pretože počet ľudí na úteku bude ďalej rásť. Prinesie to so sebou nové výzvy neustále sa zamýšľať nad tým, čo v našich životoch vieme a máme mať pod kontrolou. Výzvu tvrdo pracovať na tom, aby sme nepodľahli strachu z neznámeho, výzvu mať odvahu vyjsť zo svojej komfortnej zóny pre dobro blížneho, nestratiť súcit a ľudskosť. Osobne verím, že v tejto skúške obstojíme.

Katarína Farkašová, dramaturgička a scenáristka, riaditeľka Aliancie žien Slovenska

Myslím si, že nie som sama, kto rieši osobné vyhorenie z politickej, spoločenskej a čoskoro aj ekonomickej situácie na Slovensku a vlastne na celom svete. Sme unavení z toho, že naši vinníci ani len nereagujú na obvinenia zo spáchania zločinov, ktoré celý svet pozná z ich SMS a videí.

Cítime sa ako psy, ktoré štekajú na karavánu, a tá ide ďalej. Neslušné až kriminálne správanie sa šíri ako pleseň. Ak sa nestane niečo zásadné, neviem si predstaviť, čo tu bude o desať rokov.

Katarína Farkašová, dramaturgička a scenáristka

Cítime sa ako psy, ktoré štekajú na karavánu, a tá ide ďalej. Neslušné až kriminálne správanie sa šíri ako pleseň. Ak sa nestane niečo zásadné, neviem si predstaviť, čo tu bude o desať rokov. Dúfam, že nastávajúce desaťročie prinesie pokoj, pocit bezpečia, spravodlivosti a víťaznej pravdy a lásky. Potrebujeme ho všetci.

Potrebujeme, aby sa vecí verejných konečne nezištne chytili múdri a dobrí ľudia. Kurt Vonnegut v jednom románe opísal, ako nastane tak často vysmievaný svetový mier.

Takto: Na Mesiaci sa školí hŕstka bojovníkov, ktorí v určenom čase prepadnú Zem na všetkých kontinentoch súčasne. Nespôsobia žiadnu veľkú škodu, akurát poskytnú ľudstvu zážitok spoločného nepriateľa a tým dajú základ spolupatričnosti, priateľstva a svetového mieru. Čo by mohlo byť externým spoločným nepriateľom?

Očividne nejaká veľká katastrofa, či už ekologická, zdravotná, alebo iná. Najmä nech príde rýchlo a výrazne. A, samozrejme, musí sa stať všetkým a naraz. Len prosím, nech nespôsobí veľkú škodu. A ešte dve želania do nového roka: aby ministerstvo školstva nebolo pri najbližšom delení moci len posledným kúskom koláča, ktorý po hostine ostane. A ministerstvo zdravotníctva nebolo len tovarom vo výmennom obchode.

Rita Novosadová, včelárka

Rezonovať budú najmä dve témy: environmentálna a technologická revolúcia. Mňa sa bytostne dotýka téma prírody, pretože s ňou denne po celé roky pracujem. Ako včelári sme priamo závislí od toho, aký bude ďalší rok.

Nedokážeme predvídať, mnohé veci ani priamo ovplyvňovať, môžeme len bilancovať zmeny a ich dosah na našu prácu a vlastne celú existenciu. Sme zvyknutí na to, že každý rok je iný, ale nikdy si nezvykneme na to, že tá zmena je dôsledkom našich nepremyslených konaní.

Včelie spoločenstvo ma bude vždy fascinovať a mimoriadne inšpirovať. Je to dokonalý systém, superorganizmus, ktorý vo svojej podstate neobmedzene dlho funguje. Včela nikdy nemyslí sama na seba, je súčasťou celku, má svoju úlohu v kolektíve, a keď ju zastáva, celé spoločenstvo funguje harmonicky a profituje z tejto súdržnosti.

Včela je aj vynikajúcim indikátorom zdravého prostredia, je veľmi citlivá, vyskytuje sa v početných kolóniách, kde sa všetky negatívne zmeny rýchlo prejavia a ľahko sa dajú odpozorovať. Myslím, že analógií s ľudským spoločenstvom by sa našlo viac, otázne je, nakoľko sa dokážeme včelami inšpirovať v boji o zachovanie existencie.

Chcem veriť, že do nasledujúceho desaťročia vykročíme so snahou o zlepšenie. Osobné aj globálne. Snáď v roku 2030 budeme bilancovať dekádu uvedomenia sa. Exupéry napísal, že "zem nededíme po predkoch, ale požičiavame si ju od našich detí". Myslime na to.

Peter Breier, psychiater

Moje prognózy obyčajne nevyšli a líšili sa od toho, čo prišlo. Napríklad, keď sa pred takmer 30 rokmi začali používať osobné počítače a moje deti s nimi už robili, veril som, že to sa už učiť nemusím, že do penzie to v práci dotiahnem aj bez nich. Ale zvládol som to.

Tesne predtým som ani netušil a nedúfal, že komunizmus za môjho života padne, a ešte v lete 1989 som sa zmieril s tým, že už neemigrujem a navždy ostanem žiť v neslobodnej krajine.

Keď som v sedemdesiatych rokoch v samizdate čítal Orwellov 1984, ani vo sne mi nenapadlo, že ma o 40 rokov neskôr nebudú sledovať a odpočúvať komunistickí fízli na Slovensku, ale naopak, že každý môj krok v londýnskych uliciach budú sledovať kamery, každý môj pohyb budú mať zmapovaný telefónni operátori a že každé moje slovo si cez Alexu budú môcť môžu vypočuť (nielen) v centrále Amazonu.

Keď som pred 45 rokmi začal pracovať, veril som veľkým psychiatrom a ich prognózam, že do roku 2000 bude spoznaná podstata schizofrénie a väčšiny duševných ochorení (ha-ha-ha).

Dá sa po tomto priznaní veriť mojim prognózam? Tempo zmien je také rýchle, že dnes som schopný uveriť, že o niekoľko rokov budeme môcť v tropickom podnebí na Slovensku komunikovať medzi sebou aj pomocou čipov voperovaných do mozgu.

A obávam sa, že našu spoločnosť budú - vzhľadom na úroveň jej vzdelania a schopnosti kriticky myslieť - prostredníctvom nich riadiť novodobí Ficovia či Kotlebovia, prípadne v globalizovanom svete Putinovia, Lohnsonovia či Trumpovia.

Alena Vachnová, rozvojová manažérka

Naša spoločnosť prešla za minulé tri desaťročia obrovskými zmenami, ktoré priniesli zásadnú spoločenskú zmenu aj zlepšenie životných podmienok pre väčšinu z nás, za čo som nesmierne vďačná.

Žiaľ, tieto dobrá nie sú dostupné pre všetkých. Mojou túžbou je, aby budúce desaťročie prinieslo scitlivenie spoločnosti na potreby najzraniteľnejších ľudí a komunít a vytvorenie systematických opatrení, aby ľudia s rôznymi formami zdravotného či sociálneho znevýhodnenia mali reálnu šancu na dôstojný život a naplnenie svojho potenciálu. Myslím, že je najvyšší čas zamerať sa na kvalitu, nie len na kvantitu.

Budem rada, ak v nadchádzajúcom desaťročí budeme venovať pozornosť a úsilie inklúzii ľudí a komunít, ktoré nemali možnosť plne participovať na procese zmeny tejto spoločnosti. Tým došlo k ich ešte väčšiemu vylúčeniu, a to aj vylúčeniu z užívania dobier, ktoré zmena priniesla. Pre mňa osobne by bol hlboký inkluzívny proces znakom skutočnej kvalitatívnej zmeny v spoločnosti a reálnym dovŕšením transformačného procesu posledných 30 rokov.

Vladimír Balla, spisovateľ

Nemám v sebe tú štipku optimizmu, ktorou zrejme disponujú napríklad Andrej Bán či Fedor Gál a ktorú človek potrebuje, aby sa ešte vyjadroval, diskutoval, aby na čosi upozorňoval.

Takže netreba sa pýtať, čo prinesie budúce desaťročie, ale skôr to, čo nám prinesú pohrobkovia dvoch totalít už o pár mesiacov, a užívať si možno posledné chvíle slobodného sveta.

Vladimír Balla, spisovateľ

Väčšina ľudí je lžami a dezinformáciami nových pseudomédií, balastom z internetu už absolútne odrovnaná a je márne im čokoľvek hovoriť. Ako povedať, čo tu bude v budúcom desaťročí, keď napríklad to, čo bude nasledujúce štyri roky, sa dozvieme až koncom februára, keď to tu pravdepodobne, hoci nie s úplnou istotou, skrútnu k fašizmu či k nejakému typu orbánovskej, voľbami odobrenej polodiktatúry?

Viem si predstaviť, že nastane koniec liberálnej demokracie. Prototalitný poslanec Blaha, túžiaci po prevrate, dnes už v pohode na plnú hubu žiada zrušenie antiextrémistickej jednotky NAKA, ktorá vraj "nikdy nemala vzniknúť a treba ju zrušiť" a vraj ju zneužívajú. A neustále zaznieva nezmyselný, hlúpy oxymoron "liberálni fašisti", lebo cieľom je dosiahnuť stav, keď za fašistov sú pokladaní všetci, len nie fašisti.

Takže netreba sa pýtať, čo prinesie budúce desaťročie, ale skôr to, čo nám prinesú pohrobkovia dvoch totalít už o pár mesiacov, a užívať si možno posledné chvíle slobodného sveta.

Grigorij Mesežnikov, politológ

Ďalšie desaťročie bude zrejme obdobím, počas ktorého pre liberálnu demokraciu bude najväčšou výzvou obstať v boji o svoju udržateľnosť so silami autokracie a tmárstva. Ich najostrejšou a najúčinnejšou zbraňou budú technologické vymoženosti, ktoré vychrlila v predchádzajúcom desaťročí civilizácia založená na systéme liberálnej demokracie, predovšetkým globálna komunikačná a informačná infraštruktúra.

V súboji ideí a hodnôt autokratické tmárstvo nemá šancu liberálnu demokraciu poraziť. Nech sa spojení autokrati všetkých krajín akokoľvek usilujú o ovládanie podriadeného im obyvateľstva, ľudí rôznych rás, národností a náboženských presvedčení chcú žiť v slobode, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečuje potrebný blahobyt, nie v uzavretých skanzenoch útlaku a korupcie, prinášajúcich chudobu, konflikty a utrpenie.

A tak sa tou zbraňou, pomocou ktorej nepriateľa slobodnej spoločnosti budú snažiť oslabiť alebo zničiť liberálnu demokraciu, bude využitie výsledkov technologického pokroku v boji skorumpovaných autokratov a ich miestnych agentov, roztrúsených po svete (aj v demokraciách vrátane Slovenska) proti slobode, s istým zveličením povedané, v globálnom boji lži proti pravde.

Pre nás to bude náročný test pevnosti presvedčenia o slobode ako najvyššej hodnote a schopnosti rozlišovať medzi dobrom a zlom.

Pišta 'Vandal' Chrappa, hudobník

Legenda hovorí, že nemecký cisár Henrich I. pritiahol k Prahe s vojskom. Václav so svojimi rytiermi mu vyšiel naproti. Skôr, než sa strhol boj, dal Václav Henrichovi ponuku: "Ak potrebuješ náš chlieb, náš dobytok, naše striebro, lebo ich máš málo, dáme ti ich. Načo by sme hnali ľudí na jatky."

Nedúfam v trvalé šťastie národov, no verím na záblesky pokoja v srdciach jednotlivcov.

Pišta 'Vandal' Chrappa

Cisár Henrich I. sa zahanbil a s vojskom odtiahol. Na znak ospravedlnenia dal Václavovi relikviu sv. Víta. Tam, kde dnes stojí Katedrála sv. Víta, postavil Václav rotundu zasvätenú sv. Vítovi a relikviu tam uchovával. To je taký úžasný príbeh pokory, čestnosti, odvahy a odhodlania, že by si z neho mohli brať príklad všetci politici z celého sveta. Prajem nám teda dobrých vládcov, ľudí pokorných a veľkorysých.

Takých, čo nemusia kradnúť iným, takých, ktorí sa vedia podeliť. Nedúfam v trvalé šťastie národov, no verím na záblesky pokoja v srdciach jednotlivcov. Prajem nám vládcov, o ktorých sa raz budú rozprávať legendy.

Vladimír Michal, kníhkupec

Súboj sebectva a zodpovednosti, okorenený výronmi neskutočného cynizmu, s ktorým niektorí ľudia budú koristiť na naivite druhých vo vidine okamžitých benefitov bez ohľadu na budúce obrovské straty... Ale aj prehodnotenie vzťahov (vrátane toho doteraz zaznávaného – s našou planétou), mnoho premýšľaní, diskusií, nápadov, spolupráce, tvorivosti a veľmi veľa veľkých, ale najmä malých nenápadných hrdinov, ktorých činy nás budú posúvať dopredu. To, že toho druhého bude viac, nám všetkým dáva nádej.

Peter Salner, etnológ a bývalý predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave

Som vo veku, keď mám pred sebou skôr minulosť než budúcnosť. Snažím sa skôr pochopiť, čo (a prečo) sa stalo, než uvažovať o perspektívach nasledujúceho desaťročia. Pokúsim sa však aspoň na chvíľu zmeniť optiku.

Ako optimistický skeptik nevidím nasledujúcich desať rokov v katastrofických farbách:

  1. Ľudstvo pravdepodobne nezastaví zmenu klímy, ale dokáže sa prispôsobiť novým podmienkam.
  2. S tým súvisí riešenie migračnej krízy: bude možno bolestivé, ale situácia sa postupne utrasie.
  3. Európska únia (a Slovensko ako jej súčasť) prežije, hoci ju asi čaká určitá transformácia. Rovnako vidím aj perspektívu NATO.
  4. Nedokážem predvídať vývoj nových technológií, predpokladám však, že ľudstvo (aspoň jeho podstatná časť) si osvojí racionálnejší model využívania existujúcich technológií a sociálnych sietí.
  5. Ekonomické prognózy a riešenie prípadných kríz prenechám odborníkom. Vo sfére osobných financií hlásam teóriu Rádia Jerevan, podľa ktorej peniaze u niekoho budú a u niekoho nebudú.
  6. Nebude svetový mier, ale ani svetová vojna.

Jakub Drábik, historik

Mnohé z trendov, ktoré už poznáme aj v súčasnosti, ako sú globalizácia či multikulturalizmus, sa v tretej dekáde 21. storočia ešte zvýraznia. Napredovať bude aj technologický pokrok, čakajú nás problémy ako environmentálna kríza, ešte sofistikovanejšie sírenie dezinformácií a robotizácia, či morálne a etické otázky súvisiace modifikáciou ľudskej DNA a podobne.

Budeme svedkami pokračujúceho upadania Európy ako významného geopolitického hráča. Pravdepodobne nás zasiahne ďalšia hospodárska a možno i utečenecká kríza.

Jakub Drábik, historik

Budeme svedkami pokračujúceho upadania Európy ako významného geopolitického hráča. Pravdepodobne nás zasiahne ďalšia hospodárska a možno i utečenecká kríza. Na Slovensku sa nevyhneme nutnosti riešiť náročné problémy ako sociálna nerovnosť, zlyhávajúce zdravotníctvo a školstvo, rómska otázka či potrebu dobudovať infraštruktúru a vyrovnať regionálne rozdiely (a to tak hospodárske, ako psychologické).

Slováci eventuálne nevyhnutne pochopia, že jednoduché riešenia a čierno-biele videnie sveta, aké nám predstavujú demagógovia ako Kotleba, Harabin či Danko nefungujú a také zložité problémy, aké nás čakajú, títo páni vyriešiť nedokážu. Svet okolo nás je komplikovaný a bude ešte komplikovanejší. So všetkými výzvami sa nakoniec vyrovnáme a problémy vyriešime. Otázkou ostáva už len to, ako bolestivá cesta k týmto riešeniam bude.

Katarína Zavacká, historička práva

Od dekády? Nie som si istá, že ju prežijem. Ale aj keď nie, tak – by som chcela, aby sa ľudia správali podľa Masarykovho hesla "nebáť sa a nekradnúť" a podľa hesla trojice TGM, Beneš a Ján Masaryk – nech mizne rasizmus.

Dado Nagy, moderátor a glosátor literatúry

Aká bude budúca dekáda? Tá predchádzajúca preletela ako blesk, hoci sa na prvý pohľad veľa nezmenilo. Stačí navštíviť štátne zdravotné zariadenia, školy alebo bratislavskú Hlavnú železničnú stanicu a nie je problém uveriť, že čas plynie naopak. A zdá sa, že aj ľudia sú rovnako nepoučiteľní ako doteraz.

Stačí trocha emocionálnej demagógie a hneď uveríme v spoločného nepriateľa. Tak ako v deväťdesiatych rokoch Slovenská národná strana budovala svoju agendu na nenávisti voči Maďarom, teraz namiesto zásadných otázok riešime smrteľné nebezpečenstvo liberalizmu, Sorosa a gender ideológie.

Budúcnosť slobody a demokracie preto nevidím veľmi ružovo. Okrem toho budeme v nasledujúcich rokoch svedkami nástupu umelej inteligencie a nenápadného preskupenia spoločenských vrstiev. Noví hráči v oblasti technológií budú čoraz viac ovplyvňovať myslenie a konanie ľudí a pokúsia sa nahradiť štát.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Už ste čítali?