Na vstupných dverách visí nápis „domov je tam, kde sa začína náš príbeh“ a oproti svietia fotky detí a vnúčat v pestrofarebných rámoch.
Domáca pani varí kávu, nosí občerstvenie a neúnavne všetkých ponúka. Na sporáku je uvarená večera, v televízii beží Súdna sieň.
Taká bežná domácnosť. Až na to, že nie je.
Nie je to ani rok, čo si o veciach, ktoré sú samozrejmé pre ľudí s domovom, Oľga Zvarová netrúfla ani snívať. Tri roky s manželom nocovali na ulici alebo v nocľahárni a ceň deň chodili po uliciach s igelitkami.
Odvtedy, čo býva vo svojom, narástli jej dlhšie vlasy a pribrala pätnásť kíl. Muž jej kupuje sladkosti, ktoré si zrazu môžu dovoliť.
„Hocikedy si spravím šalát, kapustnicu, každý druhý deň jem mäso. Každý týždeň mám sviatok,“ pochvaľuje si.
Má šesťdesiat rokov a najstaršieho syna vo veku majiteľov bytu, ktorý sa stal ich novým domovom. Takmer štyridsiatnika.
Byt jej prenajíma manželský pár Natália a Juraj. „Kúpili sme ho, keď už sme mali dom. Využíval sa len na komerčné prenájmy pre ľudí, čo pracovali v Bratislave,“ hovorí Natália.
Rozhodli sa však, že nepotrebujú viac, než majú a bolo by fajn vytvoriť pre niekoho domov.
V júni minulého roku oslovila Natália občianske združenie Proti prúdu, ktoré pomáha ľuďom bez domova.
