SME

Štvrtok, 12. december, 2019 | Meniny má Otília

Otrávené rieky, jedy v pôde, špinavý vzduch. Tak sa systém staral o prírodu

Následky pociťujeme dodnes.

V bratislavských Chemických závodov sa vyrábali desiatky toxických, karcinogénnych aj mutagénnych látok. (Zdroj: Lucia Gažíková )

V ten deň bolo na bratislavskom Námestí SNP vari stotisíc ľudí. Písal sa 25. november 1989 a režim sa rúcal. Davy žiadali zmenu a aj z tribúny sa hovorilo o zlyhaniach systému a obetiach režimu.

Na jednu obeť režimu sa však príliš nepoukazovalo. Bola to príroda, naše životné prostredie.

Drancovalo sa u nás plných štyridsať rokov. Megalomanské projekty a ideologická snaha pretvoriť prírodu mali za následok devastáciu, ktorá navždy poznačila našu krajinu a následky pociťujeme dodnes.

Článok pokračuje pod video reklamou

Obžaloba režimu

„Totalita, kdekoľvek sa s ňou vo svete stretneme, neničí iba zdravie a životy ľudí, ale aj prírodu ako existenčnú podstatu ľudského života... To, ako sa zdevastovala slovenská príroda a krajina, priam vyráža dych. Dialóg a sloboda sú absolútne nevyhnutné i na zlepšenie stavu našej prírody, pamiatok a životného prostredia. Iba pred jedným druhom slobody by som chcel varovať – pred slobodou drancovania...“

Tieto slová vyslovil na tribúne počas Nežnej revolúcie dlhoročný ochranár a dnes univerzitný profesor Mikuláš Huba.

Po odstupe tridsiatich rokov si spomína, že v čase všeobecnej zamatovej eufórie nezožal svojimi kritickými slovami iba úspech.

„Niektorí vtedajší vplyvní označili moje vystúpenie za nenáležité a stal som sa nepohodlným aj pre nastupujúcu moc,“ hovorí ironicky.

„Horšie však je, že čas dal mojim vtedajším obavám za pravdu a dnes ľutujem, že som to nepovedal ešte otvorenejšie.“

Mikuláš Huba patril medzi aktivistov, ktorí sa počas komunizmu podieľali na iniciatíve Bratislava/nahlas.

Tá po prvý raz otvorene pomenovala macošský vzťah komunistov k životnému prostrediu. Otrávené rieky, jedy v pôde, špinavý vzduch, choré deti. Bola to totálna obžaloba režimu.

Na Slovensku to boli práve ochranári, ktorí sa postavili do prvej línie kritiky režimu. Perzekúcie na seba nenechali čakať, ibaže nevyriešili podstatu: zhoršujúce sa životné prostredie.

So Stalinom na večné časy

V roku 1948 uchopili v Československu moc komunisti. V rovnakom roku však došlo aj k ďalšej udalosti. Súdruhovia v Moskve vydali v októbri uznesenie, ktorým oficiálne uviedli do života plán pretvorenia prírody. Niesol názov po Stalinovi. Vrah miliónov ľudí sa rozhodol skrotiť aj prírodu.

„Stalinský plán pretvorenia prírody bol na prelome 40. a 50. rokov chápaný v ideologickej rovine ako veľká premena životného prostredia. V širšom zmysle slova teda nešlo len o zavádzanie novej výsadby, budovanie vodných diel a úpravu krajiny, ale o fundamentálnu premenu vzťahu človeka k jeho prostrediu,“ uvádza v časopise Dějiny a současnost česká historička z Ústavu pro soudobé dějiny Akadémie vied Doubravka Olšáková.

Súvisiaci článok Ani vojna nezničila toľko miest ako komunistickí plánovači. Pozrite si obete demolácií Čítajte 

„Jeden zo starých vtipov hovorí, že komunizmus má štyroch najväčších nepriateľov: jar, leto, jeseň, zimu,“ hovorí pre SME.

„Z vtedajšieho pohľadu bola príroda prostriedkom nástroja na zmenu spoločnosti, ale v realite sa stala nepriateľom, pretože ‚neplnila plán‘, teda svojou nepravidelnosťou a neusporiadanosťou narušovala snahy o splnenie plánu.“

V stalinskom Rusku, kde šmahom ruky masakrovali a deportovali celé národy, nebola problémom žiadna megalomanská idea. Zaostalá krajina padla do komunizmu práve v začiatkoch priemyselnej revolúcie a komunisti propagandisticky prepojili traktor, hydrocentrálu a fabrické komíny so svojou mocou.

Už pred druhou svetovou vojnou realizovali gigantické projekty ako Bielomorsko-baltský kanál, na výstavbe ktorého zahynuli tisíce novodobých otrokov - politických väzňov z gulagov.

Aj v Československu nastúpila nielen násilná kolektivizácia a perzekúcie oponentov, ale režim sa zameral aj na prírodu.

Vražedné jedy pod Bratislavou

„V účinnosťou od 31. 5. 2002 vydávame všeobecný zákaz používania podzemných vôd, čerpaných z vlastných studní na nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum až do odvolania.“

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C69F3 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M69F3 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Životné prostredie


Už ste čítali?