SME

Streda, 13. november, 2019 | Meniny má Stanislav

Kuciakova vražda bola strašná vec, ale bola akoby symptómom väčšej choroby (rozhovor)

Peter Murphy je na Slovensku 27 rokov.

Peter Murphy (80) sa narodil v Cardiffe vo Walese. Pracoval vo waleskom ľudovom múzeu aj v turistickom združení, podieľal sa na založení fotogalérie v Cardiffe a angažoval sa v umeleckej sekcii waleského festivalu Eistedfod. Prispieval článkami do celoštátnych časopisov a prednášal o fotografii na rôznych vysokých školách. V roku 1992 prišiel na Slovensko a dodnes tu vyučuje angličtinu. (Zdroj: Foto - Monika Janigová)

Jeho rodiskom je Wales, no druhým domovom sa mu stalo Slovensko. PETER MURPHY sem prišiel krátko po páde komunizmu a zažil rozpad republiky, nástup mečiarizmu, krívanie demokracie. Narodil sa počas druhej svetovej vojny, dlhé roky pracoval ako novinár a prekladateľ, dnes má osemdesiat rokov, teší sa skvelému zdraviu, stále vyučuje a so záujmom sleduje dianie u nás aj v domovine.

Odkedy ste na Slovensku?

Prvý raz som prišiel v roku 1992. To ešte bolo Československo. Bude to teda 27 rokov.

Prečo ste sa rozhodli prísť práve sem?

Článok pokračuje pod video reklamou

Nebol to jeden dôvod. Vtedy som doma vyučoval. Angličtinu aj waleštinu. Veľa ľudí u nás už waleštinu nepoužíva ako prvý jazyk, no vtedy nastala istá renesancia a ľudia sa k nej vracali, parlament ju postavil na úroveň angličtiny.

Waleština bola na tom asi ako slovenčina pred sto rokmi. Teda kuchynský jazyk. Na verejnosti väčšina hovorí po anglicky. Angličtinu som potom prišiel učiť na Slovensko.

Ako si spomínate na príchod k nám?

Počas studenej vojny sme počúvali o Československu. Nevedeli sme však veľa, bolo to pre nás dosť tajomné. Po príchode som sa zdržal v Bratislave zo tri dni a už som išiel do Žiliny, kde som zostal až doteraz.

Jedným z prvých šokov pre mňa bolo, že jazdíte na opačnej strane. Ale musím priznať, že to bolo ešte nič oproti tomu, čo prišlo neskôr.

Bolo poznať, že ide o postkomunistickú krajinu?

Zo začiatku, keď som začal vyučovať, som napríklad býval na žilinskom internáte a oproti bol malý obchodný dom. Ľudia tam stáli v nekonečnom rade, nechápal som, čo sa deje. Dostali rybie prsty. U vás to vtedy bola novinka.

Takisto si pamätám, ako čašníci v podnikoch zapisovali každú objednávku na papier, to som dovtedy nevidel. V Žiline bol jediný väčší obchod Prior z čias komunizmu. Dnes je všade oveľa väčší konzumerizmus.

Sú veci, na ktoré si ani po toľkých rokoch neviete zvyknúť?

Áno, napríklad na to, že u lekára sa nedá objednať, ale musíte prísť ráno, zapísať sa na dlhý zoznam a potom hodiny čakať.

Dodnes som zaskočený, keď na lekcie študenti chodia s meškaním, občas aj pol hodiny. Neviem to pochopiť. U nás je meškanie urážka, neúcta.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C692R na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M692R na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989


Článok je zaradený aj do ďalších tém Veľká Británia, Československo: Sto rokov, Ryanair, Brexit, Slovensko, Víkend

Už ste čítali?