SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Psychologička: Vytĺkať z malých detí tvrdohlavosť bitkou je najväčšia chyba

Ako u nás trestali kedysi a ako dnes.

Gabriela Herényiová (66) je dlhoročná psychologička. Pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zameriava sa na školskú psychológiu. Ako školská psychologička na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave bola od roku 2000 takmer štrnásť rokov. Je členkou výboru Asociácie školských psychológov SR a ČR a tiež členkou Medzinárodnej asociácie školských psychológov ISPA. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Deti sa zatvárali do pivnice a otec vykonával bitku, lebo mal silnejší úder. Bez bitia detí si naši predkovia výchovu nevedeli predstaviť. Psychologička GABRIELA HERÉNYIOVÁ rozpráva, prečo sa nemá trestať deti prácou aj prečo bitka nefunguje.

Aké fyzické tresty na našom území si zažili naši starí rodičia a rodičia?

Zažili si veľmi tuhé tresty, nielen rukou, ale rôznymi nástrojmi, od varechy cez remeň až po rýle.

V škole boli trstenice, pravítka, stálo sa v kúte, kľačalo sa na hrachu, na polienkach, zatváralo sa do pivnice do tmy. To bol, myslím, jeden z najkrutejších trestov, deti boli v neistote, báli sa.

Tresty boli súčasťou výchovy. Starí rodičia mali pocit, že keď nebijú deti, tak ich nevychovávajú. Bitka len rukou, to bolo to najmenej.

Bili deti aj matky?

Áno, ale zvyčajne to bol otec. Bol ako výkonný orgán. Keď prišiel domov, mama mu nažalovala na deti a on ich už len vybil. Takmer vôbec sa nestaral do výchovy, len vykonával bitku, lebo mal silnejší úder.

Poznám deti, ktoré boli bité neustále. Dokonca som mala žiaka, ktorý prišiel za mnou a sťažoval sa, že maminka asi ochorela, lebo včera ho nezbila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Bez faciek a výchovných po zadku. Ako Švédi prežili bez telesných trestov Čítajte 

Bola to mama, ktorá bola zrejme vychovávaná v tomto štýle, a preventívne ho každý večer vybila bez ohľadu na to, či niečo urobil, alebo nie.

Aj na fyzický trest sa dá zvyknúť a potom sa míňa účinkom. Tento chlapec bol veľmi agresívny v škole.

Kedy sa to u nás zmenilo k humánnejším metódam výchovy?

Najväčšia zmena nastala po Nežnej revolúcii. Viac ľudí chodilo na vysoké školy, rozšírilo sa vzdelanie, boli tam aj vplyvy zo zahraničia.

Za socializmu ešte deti dostávali bitky, hoci už neboli také časté. Sama som to zažila. Keď som dostala bitku, rodič mi vysvetlil, prečo to bolo. Nebrala som ju ako niečo tragické a povedala som si, že som si to zaslúžila.

A pomohlo to k náprave?

Neviem, či to pomohlo, no potom sme mali už len strach. Báli sme sa, aby sme nedostali bitku, tak sme také veci nerobili. Či to bolo odvrávanie v puberte, alebo odmietnutie niečoho.

Súvisiaci článok Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť a nemať výčitky Čítajte 

Potom už sme skôr dostávali kultivovanejšie tresty ako ‚zaracha‘ alebo zákazy. No najmä malé deti sa zvykli vychovávať bitkou.

Veľmi často som to videla u trojročných detí. U nich sa začína vytvárať osobnosť, bývajú tvrdohlavé a vtedy rodič chce z nich tvrdohlavosť vytĺcť najmä bitkou, čo je tá najväčšia chyba.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ivan Kmotrík

Ako sa aj cez známosti rodilo jeho podnikateľské impérium.


19. jún

Pomôcť môže železo aj horčík.


28. jún
Ľudia sa opaľujú na pláži na španielskom ostrove Malorka.

Počet nakazených rastie, niektoré štáty chcú návrat covid pasov.


5 h

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 6 ďalší 19 h
SkryťZatvoriť reklamu