Ako sa zomieralo kedysi

Opatrne otvorila truhlu a pomaly do nej vložila obradnú plachtu. Začala ju zdobiť ešte v mladom veku, do náročných výšiviek vložila všetku svoju šikovnosť, je totiž veľmi dôležitá. Nesmie zabudnúť ani na rubáš a namiesto tvrdej obuvi prihodí plstené papuče, aby neklopkali.
Priloží vreckovku, peniaze na cestu na druhý svet a keďže je katolíčka, na kôpku pridá pátričky, svätý obrázok z púte i Bibliu. Suseda z dediny je evanjelička, vravela, že do truhly vložila i Spevník.
Aj ona musí byť pripravená. Veď už im obom minulo štyridsať, na smrť sa treba hotoviť. Na slovenskej dedine nešlo o nijaký výnimočný jav.
Už v tomto veku sa sedliačky začali chystať na odchod z tohto sveta, píše etnografka a historička Zora Mintálová Zubercová v knihe Ako sme kedysi žili.
Čo zistil prieskum

Kde by ste chceli zomrieť? Podľa prieskumu by väčšina ľudí na Slovensku chcela umierať doma v kruhu rodiny. Väčšine sa to nepodarí.
Stráviť posledné chvíle v známom prostredí domova si želá až 80 percent respondentov a respondentiek. V skutočnosti viac ako 60 percent ľudí zomrie v zdravotníckych zariadeniach.
Podľa prieskumu postojov k smrti a zomieraniu na Slovensku by si v liečebni ťažko chorých priali zomrieť len dve percentá ľudí na Slovensku, v hospici päť percent opýtaných, v sociálnom zariadení osem percent a v nemocnici dvanásť percent.
Väčšina ľudí má teda o svojej smrti iné predstavy, než je realita. Týždenne na Slovensku zomiera približne tisíc ľudí. Aj tieto a ďalšie iné zistenia vyplývajú z už druhého rozsiahleho prieskumu neziskovej organizácie Viaticus.
Významný moment v histórii vedy

Ľudstvo dokázalo celosvetovo vyhubiť druhú z troch foriem vírusu detskej obrny.
Divý poliovírus typu 3 sa tak pridal na mimoriadne krátky zoznam pôvodcov chorôb, ktoré sa podarilo vďaka systematickej snahe vykynožiť. Predchádzali mu zatiaľ iba pravé kiahne a poliovírus typu 2.
Hoci ide o dôležitý historický svetový míľnik, všimol si ho málokto.
Vyhlásenie panelu nezávislých zdravotných expertov totiž prehlušili správy o bojoch v Sýrii, dohady o budúcnosti Brexitu, ale aj bizarný plán amerického prezidenta postaviť múr nielen na hranici s Mexikom ale aj vo vnútroštátnom Colorade.
Prečo ide o významný moment v histórii ľudstva, ktorý by sme nemali prehliadať, a ako možno definitívne odstrániť detskú obrnu zo zemského povrchu?
O výnimočných ženách našich dejín

Prvá športovkyňa zo Slovenska, ktorá doniesla z olympiády medailu, pracovala v administratíve a na tréning si musela brať dovolenku. V škole pritom dostala z telocviku dvojku a často vyrušovala. Naša prvá farárka zas nemala na fakulte ani dámsky záchod a spolužiaci ju podozrievali, že sa tam prišla vydať.
Andrea Kellö Žačoková v nedávno vydanej knihe Superženy prináša veľmi ľudské príbehy päťdesiatich výnimočných žien - priekopníčok z nášho územia z rôznych historických období a oblastí - športu, výtvarného umenia, hudby či včelárstva. Mnohé z nich verejnosť nepozná alebo vie o nich len málo.
„Čím viac som sa hrabala v literatúre, tým viac žien som nachádzala. Niekedy som pri študovaní života jednej narazila na meno ďalšej,“ hovorí Kellö Žačoková o tom, ako osobnosti do knihy vyberala.
Reportáž z Detroitu

V centre Detroitu má večer v zrekonštruovanom, neorenesačnom divadle Fillmore koncert elektronická skupina Tycho. V dave je aj mladý študent architektúry Gabriel Brower, ktorý navštevuje Michiganskú univerzitu v neďalekom meste Ann Arbor. Po promóciách by sa však rád presťahoval do Detroitu.
Áno, presne do toho Detroitu, o ktorom by ste si ešte pred pár rokmi prečítali, že je nočnou morou Ameriky, stelesnenie totálneho úpadku či jedno z najnebezpečnejších miest v Spojených štátoch. Ale karta sa obrátila.
„Detroit je príťažlivý najmä preto, že v porovnaní s inými americkými metropolami ako Chicago, San Francisco alebo New York je finančne dostupný. Je to miesto, kde môžete jednoducho prísť, otvoriť si umelecké štúdio alebo začať podnikať,“ hovorí Gabriel o tom, prečo sa mesto po dekádach problémov opäť stáva atraktívnym.