Autor je teológ a spisovateľ
Nemecký historik Ernst Kantorowicz vo svojom diele Dve telá panovníka objasnil kľúčový moment chápania smrti vo feudálnej spoločnosti.
Spôsob, akým si spoločenstvo uctilo významného monarchu dvakrát, najskôr ako zosnulého politika s mocou božieho pôvodu a neskôr ako mŕtveho muža, ukázal, akým spôsobom uvažoval stredoveký človek o intímnom a spoločenskom význame smrti.
V období občianskej vojny v roku 1648 dotiahol anglický parlament dvojité chápanie smrti dvoch tiel panovníka do absolútneho stavu. Muž s titulom panovníka Karol I. bol odsúdený na smrť v mene inštitúcie panovníka Karola I.
Vstup do histórie
Inštitucionálne, ceremoniálne chápanie smrti sa nedávno prejavilo aj počas prezidentského pohrebu zosnulého prezidenta Jacqua Chiraca v parížskom kostole Saint Sulpice, ktorý bol, rovnako ako feudálni panovníci, pochovaný dvoma rôznymi liturgiami - verejnou a súkromnou.
Môžeme si položiť otázku, prečo sa okrem hranice medzi smrťou a životom rozhodla stredoveká tradícia, inšpirovaná pohrebnými rituálmi Rimanov a Blízkeho východu, urobiť aj prísnu deliacu čiaru medzi súkromnou a verejnou osobou zosnulého.
Snaha oddeliť alebo zabezpečiť posmrtný verejný život v podobe odchodu mŕtveho do dejín, ktoré sú od osvietenstva sekulárnou podobou večnosti, mala za cieľ zabezpečiť zosnulému v histórii také miesto, ktoré neohrozia ani nepríjemné spomienky spojené s jeho súkromným životom.
