Učiteľka vedie zástup detí cez veľkú tichú sálu. Deti sa štuchajú, no potom zmĺknu. Stoja pred sklenenou vitrínou. Sú v nej motýle. Mŕtve. Vysušené a prišpendlené, každý má ceduľku s menom.
„Milé deti. Toto sú... vlastne boli kedysi motýle,“ hovorí učiteľka. Deti hľadia na tykadlá, na krídla. A spomínajú si, ako im starí rodičia rozprávali, že vraj tieto zvieratá vedeli lietať a kedysi boli bežne na lúkach, sadali na kvetiny a mihali pestrofarebnými krídlami. Už vymreli a sú len takto v múzeu.
Dnes ide o fikciu, čoskoro to však môže byť realita. Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde ste ich kedysi videli záľahy, dnes sotva nájdete jedného a ďalšie druhy sa z prírody celkom stratili.
Masové vymieranie
„Toto je jedno z mála miest pri Bratislave, kde ešte môžete reálne pozorovať motýle. Dobrých miest je už dnes žalostne málo. Tu ešte stále môžete cez leto napočítať osemdesiat druhov motýľov. Inde táto pestrosť zanikla.“
Stojíme pri Malom Dunaji, pri riečnom brehu, a hoci je október, ešte stále okolo poletujú posledné motýle. Onedlho ich čaká prezimovanie. Cez leto ich tu vraj boli mraky. Tak ako kedysi všade. Dnes je to už minulosť.
„Viaceré druhy vymierajú, iné už u nás celkom vymreli. Aj kedysi úplne bežné druhy sú dnes kriticky ohrozené alebo na pokraji vyhynutia,“ hovorí Henrik Kalivoda z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý lokalitou sprevádza.
Je lepidopterológom, teda znalcom motýľov. Venuje sa im od detstva, vyše štyri desaťročia. Takýto úbytok si však nepamätá.
Ako prvý príklad vyberá jasoňa červenookého.
