Mikuláš Zmeškal bol už nejaký čas pripútaný k lôžku. Nohy i ruky mal takmer ochrnuté, trpel na dnu a hoci bral všemožné lieky, nevedeli ho uzdraviť.
Stále ním lomcovali horúčky, no pozbieral sa, nechcel zmeškať udalosť sezóny, pre ktorú bola Viedeň doslova na nohách.
Rodák od Dolného Kubína, z malej dedinky Leštiny, si to nemohol nechať ujsť. Bol predsa jedným z najstarších a najbližších priateľov Ludwiga van Beethovena, ktorého Deviatu symfóniu tu mali 7. mája 1824 prvý raz uviesť.
Záverečná Óda na radosť s ideami slobody a rovnosti sa už nedala umlčať. Dnes je hymnou Európskej únie, vtedy ju diváci privítali salvami potlesku, mnohí vraj plakali, pri manifestáciách v uliciach zasahovala polícia. Triumfálny úspech dojal staručkého skladateľa natoľko, že po koncerte omdlel od dojatia a celú noc musel oddychovať na lôžku.
Váš Bthwn
„Tu, milý Z., dostávate moje priateľské venovanie, ktoré by Vám malo zostať ako priateľská spomienka na naše dlhotrvajúce priateľstvo; prajem si, aby ste ho prijal ako dôkaz mojej úcty a aby ste ho nepovažoval za koniec už dlho spriadaného vlákna - pretože vo Viedni patríte k mojim najdávnejším priateľom.“
Tieto slová dostal Mikuláš Zmeškal v decembri 1812. Neboli zďaleka prvé ani posledné. Dodnes sa zachovalo až okolo 150 listov, ktoré mu Beethoven napísal.
A ako dokladá korešpondencia spred dvesto rokov, medzi oboma mužmi bolo naozaj blízke priateľstvo.
Beethoven v listoch načmáraných typickým neusporiadaným rukopisom nazýva Oravčana „najdrahším hudobným grófom“ a nezabudne sa podpísať ako „Váš priateľ Beethoven“, inokedy vynechá samohlásky a v skratke napíše: „Váš Bthwn.“