SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Prečo pili Slováci pálenku a Maďari víno? Americký profesor hľadal odpoveď

Historik Maxwell skúmal aj bajúzy.

Maďarský roľník s typickými fúzmi a "dohányom" - fajčivom. (Zdroj: Profimedia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Fajčí ho každý. Kňaz kráča po ulici s fajkou v ústach, roľník fajčí pri každom jedle a po celé večery, urodzený pán fajčí cigaru všade od rána do večera za pekného aj za zlého počasia, v práci aj počas voľna. Ťažko nájsť statok, kde by nemali malé tabakové políčko.“

Takto opísal preveľkú lásku k tabaku v Uhorsku v polovici 19. storočia z dobového cestopisu americký profesor histórie Alexander Maxwell.

Do našich končín ho privial pád Berlínskeho múru. Študoval vtedy na univerzite v Nemecku a začal sa zaujímať o dianie na tej druhej strane, osobitne v Československu.

Naučil sa po česky a po skončení štúdia v Nemecku sa presťahoval do Prahy. Za tému dizertácie si zvolil nacionalizmus v Československu.

Nakoniec skončil na Slovensku, kde ho chytila téma panslavizmu a uhorského lojalizmu za čias monarchie a neskôr aj téma maďarského nacionalizmu v bežnom živote.

Dnes pôsobí na univerzite na Novom Zélande, no jeho bádanie po tom, prečo ktorá národnosť vrátane Slovákov pila ten-ktorý alkohol, prečo majú dodnes fúzy v Maďarsku taký dobrý imidž a prečo sa v Uhorsku toľko fajčilo, je stále živé.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zdroj pýchy

Alexander Maxwell pre SME hovorí, že krátko po teroristickom útoku na dvojičky telefonoval so svojou starou mamou. Pýtala sa, či má bradu. Nemal.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu