SME

Prečo sa rodičia, ktorí si myslia, že majú doma malého génia, mýlia

Dojčanová hovorí o genialite.

Hana Dojčanová (57) vyštudovala žurnalistiku a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského v Bratislave a v National Journalism Center vo Washingtone. Dvadsaťpäť rokov pracovala v médiách a reklamných agentúrach. Práci v organizácii Mensa, ktorá združuje ľudí s vysoko nadpriemerným IQ, sa venuje od roku 2008, prešla v nej viacerými funkciami, šesť rokov bola jej predsedníčkou. V súčasnosti je prvou podpredsedníčkou. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľudstvo strašne lenivie, deti sa neučia samostatne rozmýšľať. A tie, do ktorých rodičia alebo učitelia nasilu lejú vedomosti, môžu byť rýchlo preťažené a navyše získajú falošný pocit, že sú niečo extra.

„Keď im stále hovoríme, ty si najlepší, môže sa stať, že budú veľmi zle niesť neúspechy. Nie je dobré prechvaľovať ani stále kritizovať,“ hovorí podpredsedníčka Mensa Slovensko HANA DOJČANOVÁ.

V ich organizácii na Slovensku sú najmladší štrnásťroční, ale majú aj ľudí v dôchodkovom veku. Spája ich vysoko nadpriemerná inteligencia. Genialita kedysi a dnes sú však už dve odlišné veličiny. Čo by musel dnes človek vynájsť, aby bol považovaný za génia?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koho z minulosti môžeme považovať za skutočných géniov a prečo?

Takých, ktorí prišli s novým zmýšľaním, niečo objavili a posunuli ľudstvo v akomkoľvek smere dopredu.

Na základe toho, čo dokázal vo svojom odbore, bol napríklad Paganini geniálny huslista, Mozart geniálny skladateľ.

Ľudia im odpúšťajú ich správanie preto, akí boli geniálni. Určite boli aj takí géniovia, ktorí neubližovali druhým. No najviac sa, žiaľ, presadia tí, ktorí vedia zneužiť iných ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Je niekto z našej minulosti, koho by sme na základe toho, čo dokázal, mohli označiť za génia?

Mali sme viac polyhistorov. Milan Rastislav Štefánik bol napríklad polyhistor s nadhľadom. Na tie časy bol výnimočný. Aj Ján Jesenius (vykonal prvú verejnú pitvu v českých krajinách, prispel k rozvoju anatómie, pozn. red.).

Ako je možné, že polyhistorov, ktorí sa vyznali v množstve vedeckých oblastí, bolo kedysi toľko a dnes už prakticky nie sú?

Množstvo vedomostí v každej oblasti bolo obmedzené. To, čo sa vtedy vedelo, bolo jednoduchšie sa naučiť. Keby sme prišli do tých čias s tým, čo dnes vieme, boli by sme možno lekárky.

Dnes môžete mať nadhľad, prehľad alebo všeobecné vzdelanie, ale určite nie ste polyhistor v historickom význame. To sa nedá.

Dnes je všetko, aj veda, také atomizované, až to niekedy nie je dobré. Keď sa napríklad medicína tak atomizuje, že niekto má na starosti ucho, niekto hrdlo, akoby to nebolo prepojené, a musíte ísť k dvom lekárom.

Bolo v minulosti jednoduchšie byť považovaný za geniálneho?

V minulosti to bolo jednoduchšie, lebo nebolo toľko vzdelaných ľudí. Tí, čo mali možnosť dostať sa k vzdelaniu a pracovali na sebe, mohli niečo docieliť a sú známejší.

Máme géniov aj v súčasnosti? Koho tak môžeme označiť?

Určite máme, ale veľmi ťažko sa to určuje.

Tak skúsme konkrétne. Je géniom Elon Musk?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C67JC na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu