Je hlboká noc a nevidno na krok. Karpatské lesy sú tiché, v tme počuť dych ľudí. Stúpajú nahor, potkýnajú sa o korene stromov. Každý z nich má meno, minulosť, vízie o lepšom živote v Európe.
Po niektorých nezostane nič z toho. Cesta je dlhá a prevádzač ich ženie ďalej. Zima lezie pod kožu a hoci je pod nulou, vetrovku má len on.
Na končiari sa vynorí z tmy akási postava. Niektorí sa zľaknú. Ale nie je to hliadka. Ukrajinský prevádzač odovzdáva ľudí Slovákovi.
Ten ich rýchlo poháňa cez ďalšie kopce. Terén je náročný, zakopávajú, padajú, niektorí sú na konci s dychom. Jeden zostáva ležať na zemi. Ktosi ho pokúša zodvihnúť, ale nejde to. Už ďalej nevládze.
