SME

Pondelok, 9. december, 2019 | Meniny má Izabela

Čítanie na víkend: O dobrých a zlých matkách a zázračných stromoch a strojoch

Prehľad magazínového čítania.

Brigitte BardotBrigitte Bardot
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomínanie na známu spisovateľku

Súvisiaci článok Deti jej rozprávky milovali, politici sa jej slov báli Čítajte 

Jeho otec padol v Slovenskom národnom povstaní, keď ešte nemal ani rok, a tak zostali s mamou len dvaja.

„Bola veľmi priama, pokiaľ viem, nikdy neklamala. Vedela žartovať takým spôsobom, že niekedy tie žarty boli pochopené až po čase. Niektorí sa aj urazili. Jednej kamarátke napríklad povedala, že je socialistická bosorka,“ začína spomínanie na svoju mamu Ján Masaryk.

Hoci má už 75 rokov, stále si rád otvorí knižky s príhodami dvoch nezbedných dievčat Danky a Janky Botkových, ktoré volá pani učiteľka Bodkami či Dvojbodkou, alebo Guľka Bombuľka. Tak sa volalo červené klbko, ktoré nechcelo, aby z neho vyrobili papučky pre bábiku. Pohladí si aj povesti, riekanky, povedačky.

Pretože ako jediný syn Márie Ďuríčkovej, ktorá je pod nimi podpísaná, vidí v každej z nich svoju mamu. „Dada“, ako ju volá, by sa tento víkend dožila storočnice. Ako to u nich doma vyzeralo?

Rozhovor s humanitárnou pracovníčkou

Súvisiaci článok Dôsledky utrpenia v Sýrii presahujú čokoľvek, čo kedy zdravotníci videli Čítajte 

"Sexuálne násilie je vojenská taktika, zbraň hromadného ničenia," hovorí humanitárna pracovníčka Denisa Augustínová.

Už viac než dvadsať rokov stojí pri deťoch a rodinách v krízových oblastiach sveta. Je zakladateľkou organizácie MAGNA, ktorá zabezpečuje zdravotnú, nutričnú a sociálnu pomoc najmä deťom a ženám postihnutým chorobami, hladom, vojnou. Značná časť ich misií, ak nie všetky, sa odohráva vo veľmi nebezpečných krajinách. Pomáha ľuďom v Kongu, Libanone, Sýrii, Kambodži, Južnom Sudáne, pôsobila aj v Nikarague, Nepále a na Haiti po zemetrasení, v Indii po cunami či na Balkáne počas utečeneckej krízy.

"Pomôcť druhému je vždy lepšie ako dostávať, je to dar sebe samému, ktorý vedie k naplneniu života," vysvetľuje.

Príbeh zázračnej mašiny

Súvisiaci článok Po dvoch storočiach začal Kempelenov stroj opäť hovoriť Čítajte 

Muselo to byť poriadne čudo, ktoré zažila spoločnosť dám a pánov v napudrovaných parochniach. Ten Prešporčan im už síce predviedol všelijaké kúsky a daktoré smrdeli čarodejníctvom, ale toto bolo ozajstné čudo.

Veď hovoriť dokáže len človek stvorený na obraz Boha. A tu hovorí akási mašina!

Ozve sa „m“. Potom „a“. Potom „mama“. A „papa“. Dokonca to aj znie ako nárek dieťaťa. Prešporčan sa skláňa nad strojom, ale ústa má zavreté. Niet pochýb – tie zvuky vyliezajú zo škatule. Čo je to za ďalší trik?

Takto nejako sa mohli čudovať súčasníci Wolfganga von Kempelena, keď im prvý raz predviedol svoj hovoriaci stroj. Vo zvukoch vychádzajúcich z prístroja sa dali rozpoznať jednotlivé hlásky a slová. Mechanická reč nebola žiadnym podvodom.

Po dvoch storočiach ho mohli opäť počuť aj ľudia v Bratislave.

Temná stránka slávnej herečky

Súvisiaci článok Radšej, než by mala deti, by zomrela. Brigitte Bardotová sa jediného syna vzdala Čítajte 

Žila v krajine, kde boli umelé potraty nelegálne a trestali sa väzením. Interrupciu napriek tomu podstúpila. Dvakrát. Z toho raz v manželstve. Po tej druhej ju pre neodborné zachádzanie dokonca museli operovať a upadla do kómy.

Keď sa jej už v čase najväčšej slávy nepodarilo presvedčiť vystrašených lekárov, aby jej interrupciu spravili aj tretíkrát, pokúsila sa zbaviť plodu doma tak, že takmer prišla o život. Dieťaťa, ktoré priviedla na svet, sa čoskoro vzdala a vychovával ho jeho otec.

Tú ženu takmer určite poznáte. Je to jedna z najslávnejších herečiek Brigitte Bardotová, ktorá tento víkend oslavuje 85 rokov.

Drsný príbeh o materskej neláske, v ktorom hrá hlavnú rolu ona a jej syn Nicolas má teraz, keď je už prababičkou, prekvapivé vyústenie.

Čo nám odkazujú kráľovské stromy

Súvisiaci článok Ako zmena klímy devastuje záhrady Versailles a európske lesy Čítajte 

Hraby s týčiace sa nad veľkým kanálom zomreli toto leto a v záhradách Márie Antoinetty vädnú buky.

Znepokojujúce je, že nejde len o odrody z čias Ľudovíta XIV., ale aj o novú výsadbu, ktorá mala vydržať vplyv globálneho otepľovania.

Starostlivo upravené záhrady okolo paláca vo Versailles boli navrhnuté pre absolutistického panovníka, ale prežili aj Francúzsku revolúciu. Teraz ich ohrozuje zmena klímy.

„Je to srdcervúce,“ povedal Alain Baraton, hlavný záhradník vo Versailles, ktorý ukázal na scvrknuté hraby a vyprahnuté listy kedysi pôvabných gaštanov. „Som nútený zahodiť históriu a byť pragmatický.“

Normálne mierne počasie v Európe sa rýchlo stáva horúcim a suchším, čo núti záhradníkov zmeniť spôsob hospodárenia. Majestátne bresty, gaštany a brezy, ktoré obľubovali francúzske kráľovské rody, nahrádzajú druhmi, ktoré majú väčšie šance odolávať vyšším teplotám, novým parazitom a menej stabilným zrážkam.

O kráse v nepriateľskom prostredí

Súvisiaci článok Ako v Gaze snívajú o van Goghovi Čítajte 

Na najvyššom poschodí rozpadnutého štúdia vyškriabavali mladí sochári sadrové reliéfy. Často sa snažili znova vytvoriť západné majstrovské diela, ktoré asi nikdy neuvidia.

Nímar Kík, 23-ročný hipster v tesných čiernych džínsoch, hovorí, že prvou vecou, ​​ktorú by chcel vidieť, ak sa mu podarí opustiť 40 kilometrov dlhý pás zeme, ktorý mu ohraničil jeho život, by bola Michelangova Pieta . „Detaily tejto sochy, to ako Mária drží Ježiša, a vypracovanie jej rúk je naozaj perfektné," hovorí.

Džamíla Savalá má 22 rokov a sníva o tom, že uvidí van Gogha. “Násilný charakter ťahov štetcom – tento štýl milujem a snažím sa urobiť to isté." Hovorí a vrhne farbu na sochu páru vo vášnivom objatí.

Často sa hovorí, že umenie je únikom. Ale v Gaze – preplnenej a zanedbanej enkláve, ktorú obyvatelia nemôžu bez veľkých ťažkostí opustiť – neexistuje únik. Čoraz represívnejšia realita je tu znesiteľná vďaka umeniu, ktoré učí nájsť alebo vytvoriť krásu v najnepriateľskejších prostrediach.

Už ste čítali?