Keď na začiatku 19. storočia ľudstvo dosiahlo prvú miliardu, demografickí alarmisti veštili, že Zem to nezvládne. Aktuálne je nás 7,7 miliardy a čísla stále rastú.
„Každý mesiac pribudne toľko obyvateľov, ako má mesto s veľkosťou Moskvy, za rok pribudne päť až šesť Českých republík,“ spresňuje demograf BRANISLAV BLEHA.
Čo pri takomto scenári čaká Slovensko? S akými problémami bude bojovať Európa a s akými opačný koniec sveta?
Hrozí nám preľudnenie? Budeme musieť uskutočniť sny o osídlení vesmíru?
Zem je určite dostatočne veľká, aby sa na ňu „zmestilo“ aj 15 miliárd obyvateľov. Vieme vypestovať aj geneticky modifikované potraviny, máme špičkové technológie.
Problém však nastane, keď bude stúpajúci počet ľudí ďalej chrliť skleníkové plyny a drancovať pralesy. Populácie rastú a bohatnú, niet pochýb, že toto zaľudnenie a stav životného prostredia sú prepojené.
Rozhodujúci teda nie je počet obyvateľov?
Rozhodujúce je, keď sa počet obyvateľov premietne do emisií a skleníkových plynov.
Koľko ľudí tu bolo v roku 1950 a koľko ich tu bude v roku 2050? Čo spravil so svetom storočný rozdiel?
Ešte v roku 1950 tu žilo iba 2,5 miliardy ľudí. Ten povojnový nárast je unikátny, už sa nikdy nezopakuje. Ak sme prvú miliardu ľudí dosiahli de facto za milióny rokov vývoja, druhá miliarda pribudla iba za 123 rokov a z piatich na šesť miliárd sme sa dostali už iba za dvanásť rokov.
Pre lepšiu predstavu, momentálne za mesiac pribudne toľko obyvateľov, ako má mesto s veľkosťou Moskvy, za rok pribudne okolo päť - šesť Českých republík. Rast sa však stále spomaľuje a v roku 2050 bude mať svet s najväčšou pravdepodobnosťou okolo 9,7 až 9,8 miliardy obyvateľov. Prudko narastať však bude priemerný vek populácie.
Populácia teda nebude stúpať donekonečna?
Do roku 2100 bude počet obyvateľov podľa prognóz OSN na úrovni do 11 miliárd. Ale svet sa ďalej bude vyvíjať a rásť, hoci už pomalšie. Odhad je, že sa zastaví na 12 až 13 miliardách. Samozrejme, ak nás dovtedy „nepochová“ nejaká prírodná katastrofa, čo sa predpovedať nedá.
