Legendárny zakladateľ slovenskej kinematografie Paľo Bielik sa do povedomia ľudí najviac zapísal ako Jánošík v slávnom rovnomennom filme Martina Friča z roku 1935 a potom ako režisér viacerých veľmi populárnych celovečerných filmov.
Ale jeho filmárske pôsobenie sa spájalo aj so Slovenským národným povstaním.
Ignorovali príkaz, aby odišli
Počas druhej svetovej vojny Bielik spočiatku pôsobil v Činohre Slovenského národného divadla (v období 1939 - 1942).
Na doskách sa však necítil najistejšie. Po predvojnovom účinkovaní v dvoch českých filmoch (Jánošík a Hordubalovci, ten tretí - Hrdinovia hraníc - už po vypuknutí vojny nestihli dokončiť) ho to veľmi - a ako sa napokon ukázalo, priam osudovo - ťahalo k filmu.
Od roku 1943 Bielik pôsobil ako scenárista a režisér krátkych dokumentárnych filmov v spoločnosti Nástup. Ako kameraman bol pri ňom Karol Krška, s ktorým po vojne natočil niekoľko hraných filmov. V Nástupe sa ako dokumentaristi zameriavali najmä na populárno-vedecké filmy, medzi ktorými vynikli Hlavátky (1943) a Ostrov kormoránov (1944).
V čase, keď vypuklo SNP, Bielik s Krškom a ďalšími spolupracovníkmi nakrúcali v okolí Banskej Bystrice a Brezna prvý slovenský farebný film Hanka sa vydáva. V deň vyhlásenia Povstania, teda 29. augusta 1944, sa celý štáb (okrem Bielika a Kršku v ňom boli zvukový majster Jaroslav Plavec, asistent kamery Václav Richter a asistent produkcie Alexander Sekula) na schôdzke v Mýte pod Ďumbierom dohodol prerušiť nakrúcanie filmu.
Zatýkať a strieľať. Komandá smrti zabíjali aj na Slovensku Čítajte Ako v knihe Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra uvádza Petra Hanáková, všetci ignorovali telefonický príkaz z Bratislavy stiahnuť sa z povstaleckého územia, ukradli nevyhnutnú filmovú techniku aj zostávajúci filmový materiál a prihlásili sa na vojenskom veliteľstve I. Československej armády v Banskej Bystrici, kde sa dali k dispozícii ako vojenskí frontoví reportéri.
Na území, ktoré v tom čase bolo pod kontrolou povstalcov, Bielik a spol. utvorili prvú skupinu Armádneho filmu. Dostali povolenie filmovať vojenské a partizánske jednotky aj priamo v bojovej činnosti. Nakrútili prvé dni Povstania, mobilizáciu povstaleckej armády aj bojové akcie.
Podarilo sa im vytvoriť unikátny autentický filmový materiál zo SNP, z ktorého torza po vojne spravili veľmi cenný dokument Za slobodu - aj keď je vysoko pravdepodobné, že okrem záberov z roku 1944 obsahuje aj niekoľko dokrútok.
„Skutočná miera autenticity filmu Za slobodu, pôvod i datovanie jednotlivých záberov, podobne ako aj identifikácia pravdepodobne početných dokrútok je už dnes prakticky nemožná,“ uviedla Petra Hanáková vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 2010. Filmová historička v nej zároveň napísala, že Bielik bol fascinovaný spontánnym občianskym gestom Povstania.
Viaceré sekvencie z bojov SNP použil Bielik aj v legendárnom filme Vlčie diery z roku 1948, ktorý bol jeho samostatným režisérskym debutom. Dostal zaň Národnú cenu.
