SME

Poslednú aristokratku čítajú ako terapiu aj v psychiatrickej liečebni

Kastelán z Milotíc slávi úspechy s knižnou sériou.

Evžen Boček, kastelán zámku v Miloticiach. (Zdroj: PAVOL URBÁNEK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takmer tridsať rokov je kastelánom na zámku v Miloticiach neďaleko česko-slovenských hraníc. Zároveň predal stotisíce humoristických kníh z prostredia aristokracie. Za román Posledná aristokratka dostal v roku 2012 cenu za humoristický román roku.

EVŽEN BOČEK sa nerád fotí a najradšej nikam nechodí. Na úspechu ho najviac teší, že zviditeľnil zámok, hoci v ňom návštevníci márne hľadajú bizarné postavy z jeho knižiek.

Kedy ste sa stretli s aristokraciou alebo aristokratmi? Bolo to skôr, než ste sa stali kastelánom?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na miesto kastelána som nastúpil v roku 1992. Dovtedy o aristokracii nikto nič nevedel. V texte pre sprievodcu bola o poslednom majiteľovi len jedna veta. Tým, že som študoval históriu, som niečo vedel, ale s aristokratickou rodinou som sa stretol, až keď som sa stal kastelánom.

Poznali sme sa s potomkami majiteľov zámku, ktorí tu žili do roku 1945. Po vojne museli odísť, lebo boli Nemci. Marieta, ktorá tu žila 27 rokov, sem po revolúcii začala chodiť a bola úplne super. Vedela po česky lepšie ako všetci Česi dohromady.

Ako to?

Jej čeština sa zastavila v roku 1945. Hovorila pekne pomaly, nie tak hrozne rýchlo ako my. Krásne používala aj nárečové termíny, ako napríklad „tož“. Bola veľmi dobrá, milá a príjemná a tiež veľmi zbožná. Hovorila: keby som mohla, vrátila by som sa sem na faru a robila by som pánu farárovi kuchárku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Veľmi rada pomáhala utečencom, našim emigrantom, po roku 1968 aj pracovala v charite. Vďaka nášmu zoznámeniu začala vznikať idea prestavby zámockej expozície na ich bývanie.

Ako vyzerala inštalácia na zámku predtým?

Na mnohých hradoch a zámkoch v Českej republike po vojne vymysleli expozície. Keď v roku 1945 zhabali zámky Nemcom a v roku 1948 všetkým ostatným, rozhodli sa, ktoré budú slúžiť pre turistov, ktoré ako sklady, JRD, domovy dôchodcov či kasárne. Mobiliár niekam odviezli.

Pamiatkari mali státisíce predmetov, z ktorých si expozície na zámkoch začali skladať podľa seba. My sme boli typickým príkladom. Každá miestnosť bola v inom štýle. Baroko, rokoko, klasicizmus, biedermeier. Nevyzeralo to ako zámok, ale ako múzeum.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C64UN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu