Kamene držia spolu ako prilepené. Ibaže nie sú. Vŕšia sa do neuveriteľných pozícií, zdanlivo vzdorujú gravitácii a vytvárajú extravagantné súsošia. Vedľa zurčí horský potok.
Stonebalancing či vyvažovanie kameňov je fenomén na pomedzí umenia a meditácie, ktorý využíva prirodzené tvary kameňov.
Nová móda nemá len pozitíva. Zástupy turistov v národných parkoch sa predháňajú v stavbe kamenných vežičiek, ničenie biotopov živočíchov a devastácia nášho prírodného dedičstva postupuje závratným tempom.
Pominuteľnosť všetkého
„Na každom kameni hľadáte postupným otáčaním tri oporné body. Môžu byť od seba vzdialené niekoľko centimetrov, častejšie len milimetrov, a nájsť ich je zdĺhavá cesta. Postupom času sa ponoríte do seba a vaše končeky prstov získavajú cit aj na najjemnejšie zmeny na povrchu kameňa.“
Takto opisuje stonebalancing Rudolf „Waypa“ Novák, český staviteľ kamenných vežičiek či balansér, ako sa nazývajú vo svojej komunite.
Stonebalancingu sa venuje od roku 2013, odvtedy vytvoril stovky kamenných skulptúr. Je členom umeleckej skupiny Zkamenělí, okrem toho organizuje workshopy a sympóziá. Patrí k balansérom, ktorých práce si ľudia kupujú na steny v podobe veľkoformátových fotografií.
„Postavená skulptúra je, samozrejme náchylná na vonkajšie vplyvy ako vietor, otrasy a podobne. Je to veľmi pominuteľné umenie,“ podotýka pre SME.
„Samotný proces vzniku skulptúry sa často prirovnáva k meditácii a pre mňa je tento stav najdôležitejší. Absolútne vás upokojí a lepšie prijímate pominuteľnosť všetkého okolo vás. Potrebujem tvoriť mimo civilizácie a milujem to v nedotknutej prírode horských potokov a riek, ktoré zážitok ešte znásobia.“
