Svet je rozparcelovaný medzi veľké, povedzme dokonca známe svetové mocnosti. Ich záujmy siahajú ďaleko za hranice vlastných štátov, sú poprepájané sieťou diplomatov a špiónov, tovar križuje dlhé vzdialenosti a obchod je univerzálnym jazykom aj s nadnárodnými korporáciami.
Svet sa prinajmenšom na najvyššej úrovni dokáže rozprávať spoločnou rečou, vládcovia a potentáti navzájom komunikujú, dohadujú sa, ale aj si vyčítajú: jednoducho, všetko je so všetkým previazané, každý je nejakým spôsobom spojený s každým, prebieha kultúrna výmena a nech prídete kamkoľvek, narazíte na podobné tovary a niekedy dokonca aj na veľmi podobné hodnoty.
Je to globalizovaný, komplexný svet s naviazanými ekonomikami, kde všetko súvisí so všetkým.
Ak sa vám zdá, že opisujeme dnešok, mýlite sa len trochu. Ak to (hrubo) zjednodušíme, nejako takto vyzeral svet – presnejšie, oblasť okolo Stredozemného mora – pred zhruba tritisíc rokmi. A potom, nie až tak náhle ako nečakane, na prelome 13. a 12. storočia pred naším letopočtom, tento rozvinutý, civilizovaný systém skolaboval.
Zmizli ohromné ríše, piesok pochoval rozvinuté civilizácie, nasledovali (nesprávne označované) obdobia temna a nájazdy zúfalých ľudí, ktoré so sebou strhávali miestnych, rozvracali paláce a panovnícke dynastie a zastavili sa až na hraniciach Egypta.
Nemusíme sa pozerať na dejiny práve ako na tragédiu, tobôž ako na frašku: ale môže nás dnes, v časoch geopolitického zápasu mocenských blokov, v časoch propagandy a hybridných vojen, v áre nadnárodného obchodu a globálneho ekonomického systému naučiť čosi svet starý viac zhruba 3200 rokov?
A ak áno, aká je tá lekcia?
Ekonomika: sankcie a embargá
„Cudzie krajiny vytvorili na svojich ostrovoch spiknutie. Náhle sa krajiny presunuli a vrhli sa do bojov. Žiadna zem neobstála pred ich zbraňami, od Chatti, Kode, Karchemiša, Arzavy a Alašije ďalej, všetky boli náhle odrezané.“
