SME

Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián

Politológ: Nesmieme stratiť schopnosť brániť sa

Tomáš Zálešák o hranici medzi vzdorom a násilím.

Politológ Tomáš Zálešák (52) prednáša na Katedre politológie Filozofickej fakulty na Trnavskej univerzite. Pôsobil aj ako výskumný pracovník v Inštitúte pre verejné otázky, v Slovenskom inštitúte medzinárodných štúdií a ako poradca predsedu NR SR pre zahraničie. Zaoberá sa problematikou extrémnych ideológií, revolúcií, vzťahov vojny a politiky. (Zdroj: SME – Jozef Jakubčo)

Už ste niekedy videli teroristu, ktorý by seba samého označil za zločinca? Sotva. Pre svoje ciele si vie vždy nájsť dômyselné ospravedlnenia.

Kde je však hranica medzi revolučným vzdorom, radikalizmom, vojnou a extrémnym násilím?

„Nikto nemôže povedať, že terorizmus rovná sa akákoľvek podoba ozbrojeného odporu, ani to, že ozbrojený odpor nie je v istých situáciách legitímny,“ hovorí politológ TOMÁŠ ZÁLEŠÁK.

Ako by ste definovali terorizmus?

Teror môžeme chápať ako použitie extrémneho násilia, ktoré vyvoláva v spoločnosti ochromujúci strach. Či už ide o realizáciu nejakého revolučného programu, vedenie vojny, odpor proti cudzej nadvláde, alebo uplatňovanie vlastnej nadvlády.

V praxi ten rozdiel často ani nerozoznáme. Terorizmus však môžeme chápať aj ako systematickú realizáciu teroru za nejaký vytýčený cieľ.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kedy vznikol moderný terorizmus?

Určitý míľnik predstavuje Francúzska revolúcia. Robespierre explicitne obhajoval revolučný teror ako zbraň „despotizmu slobody proti tyranii“.

Toto ospravedlnenie prebrali v 20. storočí početné skupiny, ktoré si predsavzali oslobodiť ľudstvo tým, že nastolia vlastný kasárenský režim, vlastnú tyraniu.

Súvisiaci článok Prečo bol Nelson Mandela na zozname teroristov Čítajte 

Medzi vlasťami moderného terorizmu má významné miesto cárske Rusko, ktoré nepoznalo politickú kultúru ani legálnu opozíciu v európskom zmysle, politické strany mohli fungovať len ako sprisahanecké krúžky alebo intrigánske kliky.

Ak sa spojí železne disciplinovaná organizácia a zamedzený prístup k politickému rozhodovaniu, veľmi ľahko dostaneme výbušnú zlúčeninu, ktorá sa správa teroristicky.

Až do roku 2008 sa nachádzal na americkom zozname teroristov aj Nelson Mandela. Má každá krajina vlastný?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C63PR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M63PR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Terorizmus


Článok je zaradený aj do ďalších tém Extrémizmus

Už ste čítali?