- Prečo Sovieti zlyhali v pretekoch o pristátie na Mesiaci?
- Čo rozhodlo o tom, že na Mesiaci vstúpil najskôr Armstrong a nie Aldrin?
- Aký bol prínos projektu Apollo pre ľudský pokrok?
- Kedy sa ľudia na Mesiac vrátia?
- Nakoľko je aktuálny let človeka na Mars?
Pred päťdesiatimi rokmi zamierili z mysu Canaveral na Floride prví pozemšťania na Mesiac. „Nič krajšie a príťažlivejšie som nikdy nezažil,“ tvrdí Karel Pacner, jeden z troch československých novinárov, ktorí sledovali štart rakety Saturn V a lode Apollo 11 naživo.
Prvý let ľudskej posádky na Mesiac bol súčasťou vesmírnych pretekov medzi USA a Sovietskym zväzom. Do polovice 60. rokov Sovieti víťazili - poslali do vesmíru prvú umelú družicu, živého tvora a v roku 1961 aj človeka. Čo rozhodlo o tom, že sa po mesačnom povrchu prechádzali americkí astronauti a neznela odtiaľ ruština?

Bol to výsledok niekoľkých dôvodov. Američania mali širokú vedecko-priemyselnú základňu. Mohli čerpať z informácií a kupovať prístroje v ostatných krajinách západného sveta. A vytvorili vynikajúcu organizáciu, ktorá vychádzala z vedeckých metód riadenia, čo Sovieti nemali.
Keď v máji 1961 prezident Kennedy vyhlásil, že chce do konca desaťročia vysadiť na Mesiaci astronautov, tak zdôraznil, že to budú preteky o to, ktorý systém je dokonalejší. Kým Sovieti investovali do lunárneho projektu dva a pol miliardy rubľov, Američania desaťnásobok, až 25 miliárd dolárov. Nikita Chruščov povedal, že toľko peňazí nemá, lebo ich musí použiť na chemizáciu poľnohospodárstva. A Sovieti navyše v tomto súboji trieštili vlastné sily.

Prečo?
O let na Mesiac súperili v Sovietskom zväze dve konštrukčné kancelárie.