Záchranár a horský vodca IVAN KRAJČÍR zažil za viac ako tridsať rokov v službe všeličo.
Hodinu a pol niesli s kolegami 120-kilového turistu so zlomenými nohami, pred zopár rokmi zas zachraňoval dieťa, ktoré rodičovi na túre v Slovenskom raji vypadlo z nosiča do vodopádu.
Preto vie poradiť, ako si spraviť bezpečnejšiu túru, a hovorí aj o tom, kam turisti takmer nechodia, hoci by to stálo za to.
Nedávno sa stala nehoda na Tomášovskom výhľade, keď poľská turistka prepadla cez okraj a podľahla zraneniam. Prečo je toto miesto častým dejiskom nešťastí?
Nemožno povedať, že úplne častým. Smrteľný úraz sa tu za dvadsať rokov stal tretí alebo štvrtý raz, z toho bol jeden samovrah.
Ľudia riskujú. Všetci chcú mať adrenalínové zážitky, chcú ich mať zdokumentované a pochváliť sa na sociálnych sieťach. Veľmi veľa ľudí sa na tom okraji stavia na hranu, robia tam stojky, líhajú si tam.
Tento posledný úraz však nepatril k tým prípadom. Bola to pani v rokoch a pravdepodobne vplyvom teplého počasia sa jej zatočila hlava alebo sa potkla a nešťastne spadla až dole cez hranu.
Dal by sa nejako okraj výhľadu zabezpečiť, aby sa znížilo riziko nešťastia?
Ani nie. Tomášovský výhľad je dosť dlhá skala, má dĺžku asi dvesto metrov. Ľudia vnímajú len vyhliadkovú plošinu, ale pozdĺž celej hrany by sme museli urobiť zábradlie, čo by nepridalo tomu miestu na kráse.
Zabezpečiť to inak je ťažké. Keď niekoho hore upozorníme, často sa to končí tak, že čo si to vôbec dovoľujeme.
Turisti musia mať trochu rešpektu, keď prídu na také miesto. Taký prirodzený pud sebazáchovy. Väčšina ľudí ho má, ale sú aj takí, čo „ťahajú čerta za chvost“.
Ktoré sú ďalšie nebezpečné miesta pre turistov na Slovensku?
V Slovenskom raji sú nebezpečné takmer všetky chodníky, ktoré sú v roklinách, pretože sa tam pomocou rebríkov prekonávajú vodopády.
