S včelami pracuje zásadne bez rukavíc, v špeciálnom úľovom kufríku ich nosí aj do škôl a necháva deti, aby si podržali v ruke trúda. Včela nie je klasické domáce zviera, ktoré si človek pritúli, ale vytvára fascinujúce spoločenstvo,“ vysvetľuje dlhoročná včelárka RITA NOVOSADOVÁ z včelárstva Včeličo v Branove.
Ako dlho pracujete so včelami?
Devätnásť rokov. S manželom sme obaja sídliskové decká. Vyštudovali sme poľnohospodársku školu a manžel hneď po škole začal so včelárstvom. Veľmi túžil mať včely.
Miestny včelár nám daroval štyri úle, no tie včely boli hrozne agresívne. Keď sme s nimi pracovali, vždy sme sa utekali schovať do auta.
Manžel v roku 2006 odišiel z práce a rozhodol sa, že sa bude venovať včeláreniu profesionálne. Ja som sa k nemu pridala.
Po dlhšom čase je opäť viac komárov a veľa ľudí žiada celoplošné chemické postreky. Čo si o tom myslíte?
Je to veľmi smutné. Všetci pritakávajú, ako treba zachraňovať dažďové pralesy, obmedzovať plasty, ale len dovtedy, kým kliknutím na internete podpíšu petíciu.
Ak sa to dotkne ich osobného života, už ich príroda nezaujíma. Už ich obťažujú komáre, nejdú zbierať odpadky do lesa a podobne.
Komáre tu sú z nejakého dôvodu. Vytvorili sa obytné zóny v oblastiach, ktoré boli pôvodne zaplavované. Pri Morave a Dunaji sú pásma mokradí európskeho významu.
“Často sa stretávame s tým, že prídu romantickí nadšenci, že chcú pomôcť, umiestnia si na záhradu jeden úľ a nebudú sa oň starať, lebo ich med nezaujíma. Nám vstávajú vlasy dupkom. Nestarať sa o včely je zlé.
„
Tento rok sa zaplavili plochy, kde komáre nakládli vajíčka a dostali šancu vyliahnuť sa. Po premnožení komárov, ak vyčkáme, sa premnožia žaby. Ak zasiahneme chémiou, ktorá je hrozivá aj pre ostatný hmyz, porušíme celý ekosystém.
Stále je jednoduchšie namontovať sieťku na okno, postriekať sa repelentom, pokojne aj prírodným, a nejaké obdobie vydržať.
Koľko máme na Slovensku včiel, napríklad v porovnaní s obdobím pred päťdesiatimi rokmi?
