Po francúzskych cestách sa valili nemecké tanky, obrana sa rúcala a spojeneckí vojaci, ktorí nepadli do zajatia, utekali k západnému pobrežiu, dúfajúc v zázrak. Mnohí mali šťastie.
Vďaka nesmiernej obetavosti, skvelej organizácii a disciplíne sa podarilo z francúzskych prístavov (nielen z Dunkerque) v máji a júni 1940 evakuovať takmer pol milióna mužov. Medzi nimi aj vyše štyritisíc Čechov a Slovákov.
Keď sa doplavili do Veľkej Británie, ich budúcnosť bola neistá a mnohí sa obávali, že im hrozí internácia alebo prinajmenšom nebojové úlohy. Približne 750 z nich tvorili vojenskí letci.
Britské ministerstvo letectva sa po ich príchode tvárilo rezervovane. Niektorí britskí velitelia vyslovili pochybnosti o bojových kvalitách týchto nepozvaných spojencov a niektorí politici boli presvedčení, že tento kontingent bol pretkaný nemeckými špiónmi a komunistickými agitátormi.
Len britská tlač letcov vítala a náklonnosť verejnej mienky presvedčila nového premiéra Winstona Churchilla, aby ich čo najskôr zaradil do služby, aby čelili nemeckej Luftwaffe po začatí bitky o Britániu.
