SME

Áno, naše adoptované dieťa je rómske. A tak je to dobre

Lenka a Ronald Blahovci s adoptívnou dcérou Noemi. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Čím si prešli Michalovci, Blahovci, Piussi či Vandal?

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Drobné spôsobné dievča, na pohľad trochu podobné Talianke, stojí v kaviarni s malou dcérkou a podáva ruku na pozdrav.

„Ja som Maruša,“ usmeje sa. Pôsobí isto a pokojne, s dcérkou Miou sa rozpráva veľmi jemne, trpezlivo a s láskou.

Mária Michalová má 24 rokov a bola adoptovaná. Z dojčenského ústavu si nepamätá nič a nikdy nestretla biologických rodičov. Nevie, ako vyzerajú.

„Odkedy si pamätám, že existujem, doma som sa cítila bezpečne. Naši to dobre zvládli. Neotáčali reflektor na to, že majú adoptované rómske dieťa,“ spomína.

Sama sa necíti ako Rómka. „Je to asi prostredím, v ktorom som vyrastala. Informácia, že moja národnosť je rómska, je asi taká dôležitá ako to, čo som mala na raňajky.“

Stáva sa, že si ju v hlavnom meste ľudia pomýlia s turistkou a rozprávajú na ňu po anglicky. A ona niekedy na tú hru pristane.

Marušina prvá fotka z detstva je z dovolenky pri mori v Taliansku, kde sa zoznamuje s malým psíkom. Ako jedenapolročná. Z obdobia predtým na rozdiel od svojej dcéry nemá žiadnu obrazovú pripomienku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Dieťa sa väčšinou narodí očakávané a rodičia sa naň tešia, fotia si ho hneď, ako sa narodí. Dieťa, ktoré dali na adopciu, nikto neodfotil, keďže mamka sa naň asi netešila,“ hovorí.

Dcéra ma oslobodila

V Marušinom živote bola diera. Chýbali jej informácie o biologických rodičoch, bola z toho frustrovaná.

„Ak som mala niekedy pocit, že niekde nepatrím, tak to bolo v puberte. Snažila som sa vyrovnať s pocitom krivdy a s tým, že ma vlastná mama opustila, chcela som pochopiť, prečo sa to stalo. Mala som pocit, že to, že moja mama nebola mojou biologickou mamou, mi bráni v poznaní seba samej.“

V čase, keď sa pohrávala s myšlienkou vyhľadať svojich biologických rodičov, jej pomohol rozhovor s mamou. Bola rada, že sa o to zaujíma. Ale čo by biologickej mame povedala, keby sa naozaj stretli?

„Nevedela som, prečo to chcem. Či preto, že sa na ňu hnevám, alebo preto, že ju chcem iba vidieť, alebo ju spoznať. Zamýšľala som sa nad rizikami, ktoré by to stretnutie mohlo priniesť, lebo ak by som ju stretla, asi by sa to tam neskončilo. Lebo moja mama nie je vyrovnaná 50-ročná žena s tromi dospelými deťmi, mužom a domom so záhradou. Je to niekto, kto život nezvládol,“ podotýka Maruša.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Triezvy nadhľad sa premietol do mnohých debát, ktoré s rodičmi viedli. „Mala som pocit, že v tom nie som sama, že som pre nich dôležitá, že sa tomu snažia porozumieť. To bolo asi kľúčové, aby som to zvládla.“

Aj v dospelosti sa ešte vracala k túžbe spoznať biologických rodičov. Najviac vtedy, keď bola tehotná. Nedokázala si predstaviť, že by dcérku nechala v nemocnici a odišla, akoby sa nič nestalo.

„Tým, že som priviedla na svet dieťa, som to sama so sebou úplne uzavrela. Už nebola kľúčom k sebapoznaniu moja mama, ale Mia. To ma oslobodilo. Seba už nachádzam cez Miu a ja som kľúčom pre Miu, aby dokázala niekedy nájsť seba samu.“

Vladimír Michal, zakladateľ siete kníhkupectiev Artforum, s manželkou Janou a adoptívnou dcérou Marušou. Dnes už je dospelá, je učiteľkou v Montessori škôlke a škole a sama má dcérku. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Neobvykle šťastný prípad

Marušiným adoptívnym otcom je Vladimír Michal, zakladateľ siete kníhkupectiev Artforum. S manželkou Janou mali okrem nej tri biologické dcéry.

Keď si ju osvojili, mali dve vlastné deti a pocit, že by sa zvládli postarať aj o ďalšie. Jane Michalovej sa podarilo manžela nadchnúť pre adopciu. „Zdá sa mi, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie,“ hodnotí po rokoch Vladimír Michal.

„Máme veľa priateľov, ktorí si tiež adoptovali dieťa, no my sme neobvykle šťastný prípad,“ poznamenáva a hneď pripomína, že zďaleka nie vždy dopadne adopcia ideálne.

Najnáročnejšie je podľa neho urobiť rozhodnutie podeliť sa o lásku s niekým v zásade úplne cudzím.

„Nech už sa tie prípady skončia zle, dobre alebo priemerne, každé dieťa zažije v živote nekonečne viac lásky vďaka tomu, že bolo adoptované, než keby nebolo. Preto to má zmysel robiť,“ myslí si.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5Y9M na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5Y9M na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Jozef Kroner exceloval vo filme Obchod na korze ako arizátor Tóno Brtko.

Kým sa nakrúcal Obchod na korze, jeho autor plakal v šatni

Ladislav Grosman sa zaslúžil o Oscara, beztak ho nepoznáme.


3. sep
Hlinka a Tiso v záchode. Ich busty tam strčil profesor náboženstva v Zlatých Moravciach.

Napriek hrozbe koncentráku krstili Židov, kázali proti Tisovi a išli do odboja

Vojnovému režimu nevzdorovali len partizáni – ale aj kňazi.


27. aug
Vladimír Makara vyrába ručne šité topánky pre turistov, horolezcov, lesníkov aj poľovníkov od roku 2004.

Ručne šije turistické topánky: Ani Česi už nebehajú po štítoch v sandáloch

Vladimír Makara obúva turistov aj horolezcov.


27. aug
Do ulíc Bratislavy tak ako ďalších československých miest vtrhli tanky a vojaci.

Rok 1968 mohol byť ešte krvavejší

Tito považoval za hlavný cieľ invázie do Československa Juhosláviu. A chystal sa na vojnu.


20. aug
Farmaceutické firmy za nečestné praktiky neraz museli zaplatiť miliardy. V Spojených štátoch riešia na súde finančné odškodnenie pre obete opioidovej krízy, ktorá zahŕňa aj závislosť na liekoch proti bolesti a za dvadsať rokov mala stovky tisíc obetí. Spoločnosť Purdue Pharma na nej priznala svoj podiel. Na snímke protestujúci pred súdom.

Farmaceut: Je jednoduché nemať rád farmafirmy

Na farmafirmy treba dozerať, nie hádzať špinu.


17. aug
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu