Musí ísť o niečo špinavé, čím sa slušnému človeku neradno zaoberať. Veď koľko slovenských prísloví to dokazuje.
Či už sú to zvraty „peniaze sú smrť“, „peniaze sú lakomé“, „peniaze iba aby jeden robil“, „za peniaze žiadna láska“ či „na peniazoch čert sedí“. Všetky podporujú predstavu, že peniaze sú nečisté.
Ibaže slovenský ľud vie byť s peniazmi aj prudko racionálny či cynický.
Stačí sa pozrieť na iné príslovia: „kto je štedrý, nosí holé bedry“, „kto bez peňazí chodí, toho psy obštia“, „kto má peniaze, to je pán“, „za peniaze všetko, zadarmo nič“ či obľúbený večný nápis pred pohostinstvom - „dnes za peniaze, zajtra zadarmo“.
Peniaze sú dôležité a rozumné nakladanie s nimi o to viac. Žiaľ, uvažovať o peniazoch racionálne je veľmi náročné.
„Keď riešime tému peňazí, stimulujeme časť mozgu, ktorá je napojená na odmenu,“ vysvetľuje Jakub Křivan, obchodný riaditeľ spoločnosti C-Quadrat, ktorý sa venuje psychológii finančného rozhodovania. Inak povedané, peniaze nás motivujú ako psa maškrta.
V ideálnom svete by sme si presne stanovili hodnotu každej kúpy. „Nakoľko si túto vec cením? Čoho som ochotný sa pre ňu vzdať? Presne toľko za túto vec zaplatím,“ píšu v úvode knihy Psychológia peňazí autori Dan Ariely a Jeff Kreisler.
Takto rozhodnúť by sa však zrejme dokázal len robot. Kde všade sa nechávame zmiasť, keď sa rozhodujeme o peniazoch, a čo sa s tým dá robiť?
