SME

Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Prekonala klinickú smrť: Hnevala som sa, že ma vrátili naspäť

Sochárka bola dvakrát na hranici života.

Zorka Lednárová (1976) je slovenská sochárka a výtvarníčka, ktorá dlhodobo pôsobí v Nemecku. Študovala v Bratislave, nemeckom Kiele, Berlíne a čínskom Chang-čou. Od roku 2007 viedla osem rokov berlínsku organizáciu kritického umenia OKK/Raum 29. Jej výstavy videli nielen na Slovensku a v Nemecku, ale aj v Česku, Japonsku, Číne, Rusku, Poľsku, Macedónsku, Litve či v Chorvátsku. V Bratislave má aktuálne dve výstavy. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Na vozíku nosí opätky a pozerá sa okoloidúcim do očí. Oni sklápajú zrak. V šesťdesiatpäťke si chce kúpiť motorku a prejazdiť Slovensko. No aj tak hovorí: „Ak zomriem zajtra, je to super. Žila som dobre a všetko mám uzavreté.“

Sochárka a výtvarníčka ZORKA LEDNÁROVÁ je napriek zdravotnému postihnutiu a vážnym ochoreniam mimoriadne energická a pozitívna žena, ktorá stále tvorí a vystavuje.

Hovorí otvorene o klinickej smrti, ktorú dvakrát prekonala, o živote na vozíčku aj o tom, ako ju deti mnohokrát zachránili.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na Slovensku práve vystavujete dielo inšpirované vašou klinickou smrťou. Ako dlho dozrieval čas, kým ste sa rozhodli túto skúsenosť umelecky stvárniť?

Dlho. V roku 2010 som ležala na jednotke intenzívnej starostlivosti, srdce sa najprv zbláznilo, potom prestalo tĺcť a nakoniec ma elektrickým výbojom vrátili naspäť. Vypýtala som si z nemocnice údaje z kardiografu, vravela som si, že raz to ako výtvarníčka určite spracujem.

Mala som aj posmrtný zážitok a to človek dlho nosí v sebe. Nie je jednoduché s takou veľmi osobnou výpoveďou prísť na verejnosť. Aj moje zdravie sa horšilo, preto som to potrebovala pre seba uzavrieť.

Vďaka tomu, že som ochorela, si viac vychutnávam každú chvíľu, lebo od toho momentu pre mňa nie je také samozrejmé, že som tu. Touto prácou chcem ukázať, aký je každý okamih, ktorý prežívame, vzácny, jedinečný a jediný.

Čo vašej klinickej smrti predchádzalo?

Cítila som strašnú bolesť srdca, nedalo sa to vydržať, bolo to úplne šialené. Sestrička ma držala za ruku a hovorí: Vydržte, vydržte, pán doktor tu už bude.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5WXD na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5WXD na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Umieranie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory o zdraví, Umenie, SME Plus, Víkend, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?