I de bezpochyby o jednu z najznámejších slovenských konšpiračných teórií. O tom, že Štefánika zostrelili, najlepšie na príkaz z Prahy, sa na Slovensku šíria reči už desaťročia. Ide pritom o výmysel.
Ako teda zomrel letec, ktorý sa z myjavských kopaníc dostal až do najvyššej politiky?
Ó hrúza
„Keď náš hrdina svoje prvotriedne oslobodzovacie dielo dovŕšil a navrátil sa šťastlive z chladných niv sibirských od našich statných legionárov, zažiadal si uvideť tú zem, ktorá ho zrodila, a ktorú uprostried toľkých útrap a námah oslobodil...
Lietadlo šťastne preletelo vysoké Alpy a už krúžilo nad krásnou Bratislavou, dobrá matka už vystierala svoje náručie k objatiu drahého syna, priatelia a spolubojovníci náhlili na široké bratislavské pole, aby privítali toho zlatého človeka...
Ale hrúza – odrazu všetkých dívajúcich zraky sa zamračia, údy ustrnú, hlas utíchne, dych zastane; lebo z lietadla vyšľahne plameň, valí sa dym – a lietadlo rúti sa k zemi. Náš bohatier pár krokov od lietadla mrtvý leží dolu tvárou k zemi, ako by bol chcel, keď aj vychladnutými perami ešte raz a naposledy poľúbiť svoju oslobodenú slovenskú vlasť. Na miesto radostného uvítania – to najsmutnejšie skonanie, a – žalostné lúčenie...!“
Týmito slovami opisuje tragickú smrť slovenský farár a folklorista Július Bodnár v dielku Dr. Milan Rastislav Štefánik – československý národný hrdina.
Kniha vyšla nedlho po Štefánikovej smrti, v roku 1921 a ešte neobsahuje špekulácie o údajnej likvidácii „nášho bohatiera“.
Božia kvetina
Fámy sa začali prirodzene šíriť už krátko po tragédii a počas sto rokov sa o nej stihli vyjadrovať rôzni znalci a historici, ale aj súčasníci, príbuzní, laici, novinári a politici.
