SME

Utorok, 17. september, 2019 | Meniny má Olympia

Vystavovali ich ako zvieratá v klietkach. Ľudské zoo sú hanbou dejín

Za mrežami ste mohli vidieť vidieť ženy aj deti.

Ota Benga pochádzal z Konga. (Zdroj: Library of Congress)

Predstavte si rodinku, ktorá na nedeľnom výlete navštívi zoologickú záhradu, zábavný park či slávnu medzinárodnú výstavu. A keď podíde k mrežiam ohrady, nie sú za ňou zvieratá, ale ľudia.

Možno podobná rodinka s malým dieťaťom je oproti, len s tým rozdielom, že oni sú väzni v klietke a sú atrakciou, na ktorú ste sa prišli pozrieť.

Vedľa v klietkach sú Afričania, Indiáni či ostrovania z Tichého oceánu. Výletná rodinka im hodí zvyšok z banánu ako opiciam, otecko múdro prikyvuje o úlohe civilizácie a deti sa im smejú. Potom família odchádza.

Článok pokračuje pod video reklamou

Táto scénka nepochádza z hororu. Bola realitou v Európe aj v USA. Od Paríža cez Brusel, Londýn, Hamburg, Turín a New York až po Petrohrad, tam všade ste mohli vidieť uväznené ľudské bytosti, ktoré sa museli predvádzať pred zvedavými davmi.

Posledné ľudské zoo fungovali aj po druhej svetovej vojne.

Temnú históriu dokladajú dobové fotografie.

Príbeh Ota Bengu

Volal sa Ota Benga a narodil sa v roku 1881. Patrí medzi hŕstku spomedzi tisícov obetí, ktoré vystavovali za mrežami ako divé zvieratá, ba zavše aj priamo so zvieratami. Vyčnieva, pretože poznáme jeho meno a osud. Ostatní boli zaujímaví len ako atrakcia.

Ota Benga mohol prežiť život tak ako generácie pred ním, v lesoch Konga pri rieke Kasai. Ibaže to by sa Kongo nesmelo stať kolóniou Belgicka pod patronátom kráľa Leopolda II. Mocnár, ktorého veľkolepé sochy dodnes zdobia Belgicko, získal z Konga ohromné bohatstvo, bolo to však za cenu bezohľadnej politiky, otrokárstva a každodennej brutality. Počet zavraždených obyvateľov sa odhaduje až na desať miliónov.

Patrili medzi nich aj Bengova manželka a deti. Krátko po tom, ako ich našiel zmasakrovaných koloniálnou jednotkou Force Publique, sa sám stal obeťou otrokárov.

Od tej chvíle sa život Ota Bengu radikálne zmenil. Dostal sa do rúk americkému misionárovi a cestovateľovi Samuelovi Phillipsovi Vernerovi. Verner prišiel do Afriky so zvláštnym poslaním.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5W5A na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5W5A na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Klietkový chov sliepok


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Už ste čítali?