Pred davom kráča dievča. Je mladé a našľapuje ako v hypnóze. Ruky má spútané. Jarný vietor jej rozvieva vlasy.
Ľudia spievajú zvláštne piesne. Opúšťajú osadu a kráčajú k rieke, ktorou sa valí voda z rozmrznutých ľadovcov. Rieka podľa ich dávnych predstáv tečie do podsvetia, do záhrobia, a tam smeruje aj mladá deva. Keď prídu k vode, spev ustane a v tichu počuť len hukot vody. Dievča do nej padá.
Pohanský obrad sa končí a ľudia po rituálnej vražde odchádzajú.
Niekde mladuchu utopia, inde zasa spália. Každoročne však vyhasne takto život. Bohovia potrebujú obetu, aby aj tentoraz odišla zima a nechýbala úroda, od ktorej závisí prežitie celého spoločenstva.
Jednou smrťou sa vykúpila smrť všetkých.
Čo skrýva pôvod slova
Netreba rozmýšľať dlho, aby sme vedeli, že dávny obraz ukazuje skon Moreny.
Ale kto bola Morena? Obyčajná dievčina, panna, jasnovidka, kňažka? Prečo to bola ona a žiadna iná? Čím si vyslúžila túto osudovú rolu?
Dávny svet predkov a ich predstáv je nám poväčšine neznámy, keďže nemali písmo.
Po stáročiach démonizovania slovanského pohanstva sme svedkami opačného extrému - dofarbovanie skutočnosti podľa dobovej módy tu bolo vždy, vrátane toho z pera našich národovcov. V 21. storočí vypĺňajú prázdne miesta rôzni šarlatáni.
