Posunkovú reč dnes bežne používajú sluchovo hendikepovaní ľudia, nepočujúci. Stáročia však existuje skupina ľudí, ktorí sa rozhodli hovoriť medzi sebou posunkami z iného dôvodu. Chceli mlčať.
Mnísi v tichých stredovekých kláštoroch si vypracovali celý systém posunkov. Okrem omše či kostola vedeli opísať aj pivo a dnes aj počítač.
V rozhovore sa skrývalo pokušenie
Kláštorné archívy skrývajú nejedno tajomstvo. Patrí medzi ne aj takmer zabudnutý úkaz, ktorý sa podarilo objaviť v stredovekých záznamoch. Ručne písané katalógy obsahujú dávne záznamy znakov, ktoré kedysi používali tam, kde panovalo najprísnejšie mlčanie.
„Je až prekvapivé, ako dlho odolávali tieto katalógy znakov pozornosti bádateľov,“ uvádza Radka Těšínská Lomičková v nedávno vydanej knihe nazvanej Hovoriť mlčky s podtitulom Znaková reč v stredovekých kláštoroch.
V knihe prináša informácie o fenoméne, o ktorom vonkajší svet nemal ani poňatia. „Znaky v kláštoroch vyrástli z potreby ticha. Silencium ako jedna z hlavných hodnôt mníšstva prechádza dejinami tohto spôsobu života odnepamäti,“ uvádza autorka.
„Mlčanie plní dve hlavné funkcie: na jednej strane ochraňuje mníšsku dušu pred nebezpečenstvom nezmyselného hovoru, na druhej strane otvára priestor pre modlitbu a rozjímanie.“
V stredovekých kláštoroch vládlo prísne mlčanie. (zdroj: Wikipedia)V rozhovore sa navyše skrývalo aj pokušenie: veď už Eva sa nechala zviesť v rajskej záhrade práve rozhovorom s hadom a slová použila aj na to, aby zvábila Adama.
Mních či mníška, ktorí sa rozhodli zasvätiť život Bohu, to rozhodne nemali ľahké.
Život v kláštore sa pre nich už začínal tichom: vstup do kláštora, vyholenie tonzúry na temene a nový habit, to všetko sa dialo v tichosti.
A mlčanie ich malo sprevádzať po celý zvyšok života.
Absolútne a nepretržité ticho medzi kláštornými stenami však predsa dopĺňal rozhovor. Rozhovor bez slov.
Somár, žena aj pivo
„Si quis adhuc artem signandi non bene novit, me legat et lectio sibi signet carmine multa...“
Tak sa začína jeden zo stredovekých katalógov znakov a vzápätí pokračuje vo výpise jednotlivých posunkov v latinčine. Tvoria pestrú škálu slov a výrazov, ktoré sa týkali každodenného kláštorného, ale aj civilného života. A nejeden prekvapí svojou logikou.
Napríklad vojak sa označil vytiahnutím meča a soľ sa značila presne tak, ako keď napodobňujete solenie. Somára si mnohí z nás predstavia tak, ako strihá ušami: a posunkom preň bolo pohybovanie dlaňou pri uchu.
