Slovenský štát vyhlásil vojnu Poľsku, Sovietskemu zväzu, Veľkej Británii aj Spojeným štátom. Slovenskí vojaci umierali najmä na východnom fronte, hoci Nemci s ich účasťou na ťažení pôvodne nerátali. „Bolo pre nich oveľa dôležitejšie, aby fungovali slovenské zbrojovky,“ vysvetľuje IGOR BAKA z Vojenského historického ústavu.
Kedy prvý raz zasiahla vojna do života obyvateľov slovenského štátu?
Už v marci 1939, keď došlo na východnom Slovensku k ozbrojenému konfliktu s Maďarskom. Maďari pri obsadzovaní zvyšku Karpatskej Ukrajiny so súhlasom Nemecka obsadili aj územie Slovenska do hĺbky desať až dvadsať kilometrov argumentujúc, okrem iného, že tu nikdy nebola určená presná hranica. Na Slovensku to vyvolalo pobúrenie, armáda však nedokázala vytlačiť Maďarov z obsadených pozícií.
Prečo sa slovenská armáda pridala k nemeckému útoku na Poľsko, ktorým sa začala druhá svetová vojna?
Pri útoku na Poľsko využili Nemci územie Slovenska ako nástupný priestor, čo sa pred verejnosťou zdôvodňovalo ako ochrana hraníc pred údajným poľským útočníkom. Slovenská armáda mala iba viazať poľské sily v pohraničí, nakoniec však postupovala aj na poľské územie smerom k Nowemu Targu a Ochotnici. Propaganda to ospravedlňovala potrebou „oslobodiť ujarmených bratov v Poľsku“. Kto rozhodol o postupe, je otázne, nemecký nátlak však výskum nepotvrdil. Tretia divízia pod velením plukovníka Malára sa dokonca po ústupe Poliakov iniciatívne vydala smerom na Sanok, no Nemci jej postup zastavili.
Čo získalo Slovensko za účasť vo vojne proti Poľsku?
Slovensko sa stalo prvým spojencom Nemecka v druhej svetovej vojne, čo posilnilo jeho labilné postavenie v nacistickej sfére vplyvu. Ako odmenu získalo späť slovenské dediny, ktoré obsadilo Poľsko v rokoch 1920, 1924 a 1938. Na druhej strane, so slovenským štátom rozviazali diplomatické styky západné mocnosti Francúzsko a Veľká Británia a začalo sa obdobie zahraničnej politiky bez alternatívy.
Ako sa dôstojníci, ktorí sa formovali v ére demokratickej Československej republiky, ale aj vojaci, ktorí boli ešte pred necelým rokom odhodlaní brániť republiku, zmierovali s tým, že sú spojencami nacistického Nemecka?
Mnohí vojaci a dôstojníci, ktorí vstúpili do vznikajúcej slovenskej armády, uverili propagande, že vznik slovenského štátu je vyvrcholením tisícročného úsilia o vlastnú štátnosť. Iní sa stotožnili s teóriou menšieho zla. Ďalší boli pragmatici. Mnoho nižších dôstojníkov preberalo vyššie funkcie po odchádzajúcich Čechoch a dosiahlo kariérny postup. Niektorí dôstojníci, naopak, proti rozbitiu spoločného štátu protestovali -gen. Viest, pplk. Malár alebo škpt. Kristin v liste legionárov, ktorý 14. marca 1939 predložili poslancom slovenského snemu. Niektorí vojaci sa od začiatku zapojili do odboja doma alebo v zahraničí, kam emigrovali.
Koľko vojakov poslal slovenský štát v lete 1941 na východný front?