SME

Piatok, 26. apríl, 2019

Čítanie na víkend: Pátranie po skrytých pokladoch a príbeh horolezca storočia

Pozrite si prehľad magazínového čítania.

Egyptský skvost - princezná Nefertiti.Egyptský skvost - princezná Nefertiti.(Zdroj: Profimedia)

Čo ešte skrývajú pyramídy a hrobky

Prečítajte si tiež: Slovenský egyptológ: Moderní vykrádači sú horší, speňažia aj to, čo starovekí nechali

Bič nemá, ale bez klobúka sa nezaobíde. Pri práci používa úplne iné nástroje. Hoci má populárna kultúra o archeológii svoju predstavu, Martin Odler je rád, že sa propaguje.

„No realita je úplne iná,“ otvára tému expedícií, vykopávok a každodenného života starovekej spoločnosti slovenský egyptológ. Práve tím, s ktorým pracuje, dokázal nájsť spôsob, ktorý naše poznanie posúva do omnoho hlbších vrstiev.

Vysvetľuje, prečo objav tajnej miestnosti v Chufuovej pyramíde, ani uzavretý sarkofág v Alexandrii, nie sú v skutočnosti žiadnou senzáciou.

Príbeh výstredného horolezca

Prečítajte si tiež: Volali ho Pavúk. Vyliezol nemožné, bránil vzbure v Leopoldove

Po stenách liezol ako pavúk, dokázal a dokonca vyhľadával to, čo iní považovali za nemožné. Legendárny slovenský horolezec Pavel Pochylý však aj trikrát sedel vo väzení, naposledy v Leopoldove, kde sa v revolučnom roku 1989 stal hovorcom väzňov, a mal sedem detí s piatimi ženami.

Muž, ktorého čitatelia horolezeckého časopisu Jamesák v roku 2001 in memoriam zvolili za horolezca storočia, bol kontroverznou osobnosťou, ktorá dodnes vzbudzuje vášnivé diskusie.

„Bol ako had z knihy Džunglí, vyžarovala z neho taká sila, že bol až hypnotizujúci. Veľmi sugestívne vedel rozprávať a nadchnúť ľudí pre prácu, lezenie, pre horské podmienky,“ opisuje režisér Ľubomír Ján Slivka, ktorý o ňom vlani dokončil dokument Pavúk.

Záhada bratislavského pokladu

Prečítajte si tiež: Každú noc sa bičovala. Kde spočívajú jej kosti, je najväčšou záhadou mesta

Zomrela veľmi mladá. Hoci aj v stredoveku bola smrť neodmysliteľnou súčasťou života, takto sa bežne nezomieralo ani vtedy.

Trpela dobrovoľne. Týrala sa doslova nemilosrdne. Šľahala sa až do bezvedomia, nosila v odeve kamene a tŕne.

Margita bola kráľovskou dcérou, ale rozhodla sa zomrieť v kláštore.

Stalo sa tak 18. januára 1270 a odvtedy sa každoročne v tento deň slávi jej sviatok.

Ibaže jej ostatky sa nachádzajú na dodnes neznámom mieste. Indície však naznačujú, že by mohli byť uložené v kostole klarisiek, ktorý patrí medzi gotické skvosty Bratislavy.

Rozhovor s ochranárom

Prečítajte si tiež: Bojuje proti pytliakom: Aj fotka z pláže môže podporiť čierny trh

Keď okolo nich chodili pytliaci s mačetami, nebolo mu všetko jedno. Dokumentarista a zoológ Michal Gálik pred rokom spoluzakladal československú skupinu Wildlife Guards, ktorá bojuje proti ilegálnemu obchodu so zvieratami a ich produktmi.

Začali v Indonézii, no svoje aktivity by radi rozšírili, okrem iného aj do Česka a na Slovensko.

"Obchod so zvieratami patrí medzi štyri najväčšie čierne obchody na svete spolu s obchodom s drogami, ľuďmi a so zbraňami," hovorí ochranár.

Ďalší diel literárneho seriálu

Prečítajte si tiež: Odsúdili ho za rituálnu vraždu, ktorú nespáchal

Mestom sa šíril strach. Mŕtvemu chlapcovi, ktorého objavili v uliciach Kyjeva, vraj niekto vysal krv zo žíl. Tých, čo tejto správe uverili, nebolo málo. Rusko bolo začiatkom 20. storočia zaostalé a predsudky nevzdelaného obyvateľstva mocné.

Americký spisovateľ Bernard Malamud k tomu pridal ešte aroganciu moci a kulisy pre jeho román o obyčajnom opravárovi, ktorého obvinili z rituálnej vraždy, boli dokonalé.

Za knihu dostal najvyššie americké literárne ceny, príbeh však nie je iba plodom jeho fantázie. Neuveriteľnú historku inšpirovala skutočná udalosť.

Už ste čítali?