SME

Utorok, 26. máj, 2020 | Meniny má DušanKrížovkyKrížovky

Čítanie na víkend: Pátranie po skrytých pokladoch a príbeh horolezca storočia

Pozrite si prehľad magazínového čítania.

Egyptský skvost - princezná Nefertiti.Egyptský skvost - princezná Nefertiti. (Zdroj: Profimedia)
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo ešte skrývajú pyramídy a hrobky

Prečítajte si tiež: Slovenský egyptológ: Moderní vykrádači sú horší, speňažia aj to, čo starovekí nechali Čítajte 

Bič nemá, ale bez klobúka sa nezaobíde. Pri práci používa úplne iné nástroje. Hoci má populárna kultúra o archeológii svoju predstavu, Martin Odler je rád, že sa propaguje.

„No realita je úplne iná,“ otvára tému expedícií, vykopávok a každodenného života starovekej spoločnosti slovenský egyptológ. Práve tím, s ktorým pracuje, dokázal nájsť spôsob, ktorý naše poznanie posúva do omnoho hlbších vrstiev.

Vysvetľuje, prečo objav tajnej miestnosti v Chufuovej pyramíde, ani uzavretý sarkofág v Alexandrii, nie sú v skutočnosti žiadnou senzáciou.

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh výstredného horolezca

Prečítajte si tiež: Volali ho Pavúk. Vyliezol nemožné, bránil vzbure v Leopoldove Čítajte 

Po stenách liezol ako pavúk, dokázal a dokonca vyhľadával to, čo iní považovali za nemožné. Legendárny slovenský horolezec Pavel Pochylý však aj trikrát sedel vo väzení, naposledy v Leopoldove, kde sa v revolučnom roku 1989 stal hovorcom väzňov, a mal sedem detí s piatimi ženami.

Muž, ktorého čitatelia horolezeckého časopisu Jamesák v roku 2001 in memoriam zvolili za horolezca storočia, bol kontroverznou osobnosťou, ktorá dodnes vzbudzuje vášnivé diskusie.

„Bol ako had z knihy Džunglí, vyžarovala z neho taká sila, že bol až hypnotizujúci. Veľmi sugestívne vedel rozprávať a nadchnúť ľudí pre prácu, lezenie, pre horské podmienky,“ opisuje režisér Ľubomír Ján Slivka, ktorý o ňom vlani dokončil dokument Pavúk.

Záhada bratislavského pokladu

Prečítajte si tiež: Každú noc sa bičovala. Kde spočívajú jej kosti, je najväčšou záhadou mesta Čítajte 

Zomrela veľmi mladá. Hoci aj v stredoveku bola smrť neodmysliteľnou súčasťou života, takto sa bežne nezomieralo ani vtedy.

Skryť Vypnúť reklamu

Trpela dobrovoľne. Týrala sa doslova nemilosrdne. Šľahala sa až do bezvedomia, nosila v odeve kamene a tŕne.

Margita bola kráľovskou dcérou, ale rozhodla sa zomrieť v kláštore.

Stalo sa tak 18. januára 1270 a odvtedy sa každoročne v tento deň slávi jej sviatok.

Ibaže jej ostatky sa nachádzajú na dodnes neznámom mieste. Indície však naznačujú, že by mohli byť uložené v kostole klarisiek, ktorý patrí medzi gotické skvosty Bratislavy.

Rozhovor s ochranárom

Prečítajte si tiež: Bojuje proti pytliakom: Aj fotka z pláže môže podporiť čierny trh Čítajte 

Keď okolo nich chodili pytliaci s mačetami, nebolo mu všetko jedno. Dokumentarista a zoológ Michal Gálik pred rokom spoluzakladal československú skupinu Wildlife Guards, ktorá bojuje proti ilegálnemu obchodu so zvieratami a ich produktmi.

Začali v Indonézii, no svoje aktivity by radi rozšírili, okrem iného aj do Česka a na Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

"Obchod so zvieratami patrí medzi štyri najväčšie čierne obchody na svete spolu s obchodom s drogami, ľuďmi a so zbraňami," hovorí ochranár.

Ďalší diel literárneho seriálu

Prečítajte si tiež: Odsúdili ho za rituálnu vraždu, ktorú nespáchal Čítajte 

Mestom sa šíril strach. Mŕtvemu chlapcovi, ktorého objavili v uliciach Kyjeva, vraj niekto vysal krv zo žíl. Tých, čo tejto správe uverili, nebolo málo. Rusko bolo začiatkom 20. storočia zaostalé a predsudky nevzdelaného obyvateľstva mocné.

Americký spisovateľ Bernard Malamud k tomu pridal ešte aroganciu moci a kulisy pre jeho román o obyčajnom opravárovi, ktorého obvinili z rituálnej vraždy, boli dokonalé.

Za knihu dostal najvyššie americké literárne ceny, príbeh však nie je iba plodom jeho fantázie. Neuveriteľnú historku inšpirovala skutočná udalosť.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?