"Blahoželám k čestnému výsledku v reprezentácii československého hokeja!"
Alexander Dubček,
prvý tajomník ÚV KSČS
Tento krátky telegram odoslal jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Československa našim hokejistom, ktorí na 36. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji získali bronzové medaily. Komunikatívny a populárny predstaviteľ Pražskej jari bol v tomto prípade oveľa stručnejší ako inokedy.
S najväčšou pravdepodobnosťou predpokladal, že naše víťazstvá nad aktuálnymi majstrami sveta budú mať politickú dohru.
V Československu po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy, ktorá sa udiala 21. augusta 1968, pretrvávala celospoločenská trauma a nespokojnosť s ústupkami našich predstaviteľov.
Sovietske vedenie po auguste zámerne ponechalo A. Dubčeka a ďalších predstaviteľov vo vedení štátu, aby sami robili nepopulárne opatrenia a tým sa pred verejnosťou skompromitovali.
Reformnokomunistická časť vedenia krajiny zatajovala verejnosti skutočný stav, tlak zo strany moskovského straníckeho centra moci a domácich prosovietsky orientovaných konzervatívcov.
Nedokázala využiť medzinárodnú verejnú mienku a ani nezlomný domáci odpor, ktorý vyvrcholil počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1969. Ich politika sa tak dostala do slepej uličky, po ktorej nasledovala normalizácia.
Z Prahy do Štokholmu
Pripomeňme si priebeh a zákulisie podujatia, ktoré do histórie vstúpilo aj z iného ako športového dôvodu. Pôvodne sa majstrovstvá mali uskutočniť v Prahe.
Pri realite, ktorú predstavoval „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk v Československu, bolo jasné, že šampionát sa u nás nedá uskutočniť, a tak sa organizácie ujalo hlavné mesto Švédska.
V ankete Kto vyhrá v Štokholme?, uverejnenej v časopise Šport krátko pred uskutočnením majstrovstiev, bolo za favorita turnaja označené družstvo ZSSR.
