Pod jedno náučné video teoretického fyzika JURAJA TEKELA o tom, ako sa dá odmerať rýchlosť svetla pomocou čokolády, študent napísal, že ak by mal takéhoto učiteľa už na základnej škole, naučil by sa fyziku ľúbiť skôr ako po maturite.
Na rozdiel od mnohých svojich kolegov, ktorí pracujú v zahraničí, sa Tekel potom, čo získal v Amerike doktorát, vrátil na svoju alma mater, na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Dnes je odborným asistentom na Katedre teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, učí a robí výskum v oblasti kvantovej teórie časopriestoru.
Pred dvoma rokmi ste sa po päťročnom doktorandskom pobyte na univerzite City College of New York vrátili s doktorátom z teoretickej fyziky na vysokú školu, ktorej ste absolventom. Čo vás zavialo domov?
Fakulta má nadačný program Návrat teoretikov. A ten môj zasponzoroval bývalý absolvent teoretickej fyziky, ktorému záleží na tom, aby sa absolventi zo zahraničia vrátili a začali si na Slovensku budovať kariéru. Vďaka sponzorovi som pri nástupe na fakultu dostal výrazne lepšie finančné podmienky.
Ale to vraj nebol jediný dôvod.
V zahraničí som sa síce naučil veľmi veľa vecí, veľa som spoznal, ale zároveň som zistil, že chcem žiť na Slovensku. V mojom prípade platí, všade dobre, doma najlepšie.
Mám kamarátov, ktorí to tak necítia, ale ja som získal pocit, že by sa mi na Slovensku mohlo žiť lepšie ako v zahraničí. Pritiahla ma tiež vízia, že mnohé z vecí by sa tu dali zmeniť. A rád by som k zmene k lepšiemu prispel.
Čo vám doktorandské štúdium dalo?
Po osobnej stránke päť rokov v New Yorku, čo je zážitok na celý život. Zo štipendia sa dalo pekne vyžiť. Nemusel som si privyrábať. A po odbornej niečo podobné. Koncentráciu ľudí, nápadov, zážitkov, udalostí.
Nemali by ste ako vedec- fyzik v zahraničí lepšie podmienky?
Záleží od toho, kde a s kým sa porovnávate. V mnohom by podmienky boli určite na vedeckú prácu lepšie a nejde len o zárobok. Ale u nás na fakulte sa podmienky na vedu po mnohých stránkach so zahraničím aspoň trochu porovnávať dajú.
Ak by ste boli učiteľom na základnej či strednej škole, ako by ste fyziku učili?
Zmenil by som štruktúru predmetu. Aj na fyziku sa dá pozerať ako na zábavnú a peknú vedu. Napríklad o tepelnej vodivosti a šírení tepla by sa dalo hovoriť cez saunu a pec na pizzu.
Tým istým dychom by som však rád vyjadril obdiv všetkým učiteľom, ktorí dennodenne pracujú priamo so študentmi. Ich práca je určite ťažšia, ako si ja sám predstavujem.
Nemajú žiaci fóbiu z fyziky aj preto, že jej nerozumejú?
Určite. Fyzika je v prvom rade o porozumení základným prírodným zákonom a o štruktúre v nich. Až v druhom rade je to veľká zbierka vzorcov, efektov a jednotiek. Fyzika má prepojenie aj na iné predmety a to nielen na prírodovedné.
Spolu s kolegami z fakulty sa venujete popularizácii vedy medzi študentmi. Interpretujete ju tak, že fyzike rozumie aj laik. Ako vznikol tento nápad?
Nosil som ho v hlave už dlhšie, ale zjavil sa asi až počas nejakého behu alebo bicyklovania, keď som rozmýšľal o fyzike. Príležitosť realizovať ho vznikla v rámci fakultného programu MatFyzJeIn. Nápady na témy vznikajú prekvapivo ľahko popri tom, ako si ja sám o svete čítam a rozmýšľam o ňom.
O fyzike hovoríte ako o peknej a zábavnej vede. Ako by ste vysvetlili tým, čo ešte nesledujú náučné videá matfyzákov, čo spája Petra Sagana s tankom?
Spája ich jeden jednoduchý, ale zaujímavý fyzikálny jav.
