Počasie je mimoriadne nepríjemné. Napriek tomu je miestnosť vo viedenskej kaviarni Ministerium v pondelkový večer plná. Je tu vyše tridsať ľudí, mierna prevaha žien a starších ľudí. Prišli sa porozprávať. Za rozhovor sú ochotní zaplatiť aj vystáť rad.
O tom, kto odkiaľ je a čo robí, sa však rozprávať nebudeme. Máme hovoriť o veciach, ktoré sú osobné, nepríjemné či intímne. S človekom, ktorého vidíme prvýkrát v živote.
„Ďakujem, že ste sa rozhodli podstúpiť spoločenské riziko,“ otvára podujatie s vtipom organizátor Eugene Quinn.
Jeho Coffeehouse Conversations sú protipólom rýchleho randenia, speed datingu, kde po pár minútach striedate konverzačných partnerov s cieľom nájsť takého, ktorý sa vám páči.
Pri rozhovoroch s neznámymi sa vám naopak snaží Quinn nájsť konverzačného partnera, ktorý sa od vás čo najviac líši, či už krajinou pôvodu, vekom, pohlavím, životným štýlom či sexuálnou orientáciou.
Váš rozhovor v angličtine nebude trvať pár minút, ale približne dve hodiny. Nie je kam sa ponáhľať.
„Ľudia bývajú predtým dosť nervózni, obávajú sa, že to bude trápne. Prvé minúty možno také sú, rozmýšľate, prečo vás usadili s týmto človekom,“ opisuje Quinn.
Okrem domácich je tu napríklad aj niekto z Česka, Filipín, Británie, Ruska či Indie.
„Ľudia sa ma pýtajú, či majú byť úprimní,“ na túto Quinnovu vetu v tichu zaznie smiech. „Môžete si vymyslieť alternatívnu realitu, ale nie je to psychoterapia, vaši partneri vás nehodnotia,“ upokojuje.
Postupne rozdeľuje ľudí do párov, v ktorých strávia nasledujúce dve hodiny.
Pre mňa je to sympatická a trochu odťažitá päťdesiatnička z Viedne. Takisto ako ja je tu prvýkrát.
Tajomná vôňa
Dohodneme sa, že vyberiem prvú otázku z otázkového menu.
