Bielu nemoc, Vojnu s mlokmi, RUR či Krakatit pozná vari každý. Karel Čapek je právom svetový spisovateľ. Ibaže skvelý bol aj ako fotograf.
Seriál: Živí vymyslení
- Aké boli skutočné osudy literárnych postáv? V čom boli podobné tým z kníh a v čom, naopak, diametrálne odlišné?
V časoch, keď bola umelecká fotografia v plienkach, spropagoval v Československu amatérsku fotografiu, ba podľa českého historika fotografie Pavla Scheuflera bol najvýznamnejším tunajším fotoamatérom.
Podarilo sa mu to najmä v knižke o Dášeňke, šteniatku, ktoré očarilo detských aj dospelých čitateľov. Malý nezbedný hrubosrstý foxteriér sa stal predlohou príbehu, ktorý zaznamenal obrovský úspech.
Ako to bolo s fotografom Karlom Čapkom a čo ho spája so Slovenskom?
Dášeňka, s mäkkým n
„Ako sa fotografuje šteňa? Poviem vám to z mosta do prosta: ťažko. A na dôvažok šteňa i fotograf musia byť ukrutánski trpezliví.“
Takto komentuje spisovateľ v knižke chvíle, ktoré vytrpel, keď vznikala. Napokon, je to nenápadne vyjadrené už v jej podtitule: „Pre deti napísal, nakreslil, vyfotografoval a prežil Karel Čapek.“
Predovšetkým pozor: psík sa volá Dášeňka. Teda s mäkkým n. Jej príbeh sa začína narodením maminke Iris: „Keď sa to narodilo, bolo to len také biele nič, do hrsti sa to vošlo; ale keďže to malo pár čiernych ušiek a vzadu chvostík, uznali sme, že je to pes, a pretože sme si priali psie dievčatko, dali sme tomu meno Dášeňka.“
Autor sleduje lapajstvá psíka s takmer denníkovou pedantnosťou, psík najprv zisťuje, že má jedno, potom i druhé oko, ňufákom nachádza „tie drobné gombičky, čo z nich prýšti mliečko.“
Naučí sa behať, vrčať a najmä hrýzť všetko, čo príde do cesty. Keď Čapek spíše, čo všetko rozhrýzla, vychádza mu úctyhodná suma.
Major Terazky naozaj žil, bol realitou komunistickej armády ČítajteNie je to prvá kniha pre deti o zvieratku - ale prvá, ktorá okrem príbehu prináša aj fotografie šteňaťa. Spisovateľ priznáva, aké zložité manévre zažil, aby psíka dokázal odfotiť.
„Zakaždým sa trhne, keď cvakne spúšť a odletí rýchlosťou jedného metra za stotinu sekundy. Skúsili sme ju prinútiť miernym výpraskom... podplácali sme ju kúskom mäsa... ono to vôbec nešlo. Vážení - skôr sa dá odfotografovať pád do priepasti alebo blesk na nebi než život šteňaťa.“