PRED 100 ROKMI SA SKONČILA I. SVETOVÁ VOJNA

Vzbura Slovákov v Kragujevci. Drahá mama, poobede ma zastrelia

Po vzbure odsúdili na smrť 44 vojakov.

Poprava vojakov, ktorých odsúdili za účasť na vzbure sa konala 8. júna o druhej popoludní na Stanovljanskom poli. (Zdroj: ILUSTRÁCIA - ANDREJ WSÓL)

V prvej svetovej vojne zahynulo približne 70-tisíc slovenských vojakov, ale len o štyridsiatich štyroch sa napísalo niekoľko kníh a nakrútil celovečerný film.

Večer 2. júna 1918 sa v srbskom Kragujevci, ktorý v tom čase okupovala rakúsko-uhorská armáda, vzbúrili vojaci náhradného práporu 71. trenčianskeho pešieho pluku. Po potlačení revolty 44 z nich odsúdili na smrť a popravili. Smutnú udalosť sprevádzajú dodnes viaceré mýty, ktoré má na svedomí aj legendárny film režiséra Paľa Bielika z roku 1958 s názvom Štyridsaťštyri.

Článok pokračuje pod video reklamou

V poslednom roku Veľkej vojny sa rakúsko-uhorská monarchia i jej armáda nachádzali v mizernom stave. Nedostatok potravín a základných hospodárskych surovín viedol k výstredným rozhodnutiam. Vládna moc napríklad uvažovala, že pre potreby vojska dá strhnúť medené strechy z kostolov. Vojakom na fronte i v kasárňach chýbala výdatnejšia strava, uniformy, topánky. Množili sa prejavy nespokojnosti.

„Vzbura v Kragujevci nebola ojedinelá. Proti pomerom v krajine a armáde rebelovali vojaci v rôznych kútoch monarchie. Vo februári 1918 sa vzbúrili námorníci v čiernohorskom prístave Kotorská boka, v máji v českom Rumburku, k incidentom došlo aj v kasárňach v Trenčíne a Prešporku,“ pripomenul Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu.

Velenie c. a k. armády považovalo za iniciátorov odporu predovšetkým navrátilcov z ruského zajatia, ktorí po podpísaní Brestlitovského mieru v marci 1918 prichádzali po tisícoch späť do starej vlasti.

Po návrate museli prejsť karanténou, kde sa okrem iného zisťovalo, či na východe nenapáchli boľševickou ideológiou. Mnohých roztrpčilo, v akej chudobe musia žiť ich rodiny a príbuzní, zatiaľ čo oni riskujú životy za cisára pána. Na pohode im nepridala ani vidina skorého návratu do zákopov. Vojny už mali plné zuby.

„Hoci išlo o navrátilcov z Ruska, dôvody revolty v Kragujevci či na iných miestach neboli primárne politické. Revolučné vrenie v Rusku však muselo na vojakov zapôsobiť. Videli, ako sa tam zaobchádzalo s neobľúbenými dôstojníkmi. Mnohí zo zajatcov sa vrátili z Ruska s veľkou nevôľou. Napríklad vojaka Jarjabku z Turca udali za to, že sa neúctivo vyjadroval o dôstojníkoch. Podľa neho sú to svinskí gazemberi. V Rusku si zarobil pekné peniaze a po vojne sa tam chcel s celou rodinou presťahovať," dodal Peter Chorvát.

Spievali Nad Tatrou sa blýska

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5M2B na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5M2B na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Prvá svetová vojna


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Už ste čítali?