SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Prvá republika dala Slovákom demokraciu i ženské plavky

28. októbra 1918 vyhlásili v Prahe Československú republiku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľud československý! Tvoj odveký sen sa stal skutkom. Štát československý sa dnešným dňom pridal k samostatným, slobodným, kultúrnym štátom sveta.

Tak zneli úvodné vety vyhlásenia, pod ktoré sa 28. októbra 1918 podpísalo v Prahe päť mužov a oznamovalo vznik Československej republiky.

Bol to však naozaj splnený odveký sen? Veď ešte po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 nič nenasvedčovalo, že by taký štát mohol vzniknúť. Žiadny československý príbeh dovtedy neexistoval.

Blízko seba, no zároveň ďaleko

Prečítajte si tiež: Za Masaryka nás učili pokore. Dnes Slovákom chýba Čítajte 

Česi a Slováci už niekoľko storočí obyvateľmi jednej mocnosti – žili blízko seba, no zároveň tak ďaleko. Česi sa v západnej časti rakúsko-uhorskej monarchie vyprofilovali na sebavedomý, gramotný a hospodársky silný národ, ktorému chýbalo azda jediné - vlastný štát.

Slováci boli v oveľa zložitejšej situácii. Pod vplyvom silnej maďarizácie boli ich možnosti národného vývoja v Uhorsku výrazne limitované.

Impulzom na zmenu starých pomerov bolo vypuknutie dovtedy najstrašnejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, prvej svetovej vojny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komplikovaný príbeh Československej republiky sa nezačal písať v Prahe ani vo Viedni či, nebodaj, v Prešporku, ale v parížskych salónoch, kanceláriách britského ministerstva zahraničných vecí či na talianskom kráľovskom dvore.

„Keď skupina mužov stavila na víťazstvo nepriateľského bloku s nádejou, že by to mohlo zmeniť mapu Európy, išlo o veľmi neistý projekt,“ pripomenul historik Roman Holec.

Prečo Masaryk rátal so Slovákmi

Lídrom zahraničného odboja bol český filozof a sociológ Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý už v októbri 1914 posunul Britom svoj plán na vytvorenie samostatného českého štátu rozšíreného o Slovensko.

„Masaryk od začiatku rátal so spojením českých krajín so Slovenskom. Veril, že Česi a Slováci tvoria jeden národ, ale aj z geopolitického hľadiska. Videl, že samotný český štát obstúpený dokola nemeckým živlom a s početnou nemeckou menšinou by sa neudržal. Česi potrebovali Slovensko pre koridor na východ k Poliakom a Rusom a potrebovali Slovákov, aby vo svojom štáte tvorili jasnú väčšinu,“ vysvetlil historik Jan Rychlík.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Masarykovo memorandum Briti odmietli. Nad rozpadom Rakúsko-Uhorska v tom čase neuvažovali.

Masaryk však naďalej pokračoval v aktivitách. Otvorene hovoril o rozbití monarchie a za cieľ si kládol vznik samostatného štátu. Jeho najbližšími spolupracovníkmi sa stali Edvard Beneš (oddaný Masarykov žiak) a Milan Rastislav Štefánik, rodák zo Slovenska a francúzsky občan.

Štefánik si vo Francúzsku získal renomé najskôr ako vedec. Po vypuknutí vojny slúžil ako letec na srbskom fronte a od roku 1915 pracoval predovšetkým ako vojenský diplomat v službách Francúzska, ale aj (budúceho) Československa.

„Štefánik mal značné konexie vo Francúzsku a v Taliansku, úspechy u žien mu zasa otvárali dvere do salónov v Paríži a na talianskom kráľovskom dvore, takže československému odboju preukázal neoceniteľné služby,“ dodal Rychlík.

Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada ako reprezentatívny orgán zahraničného odboja, pričom prívlastok slovenská sa dostal do názvu na naliehanie amerických Slovákov, ktorí ju spolufinancovali. Doma sa však aktivity Masarykovej skupiny zatiaľ nestretli s veľkým ohlasom.

Prejav, ktorý znepokojil Maďarov

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu