Československo sa rodilo ťažko a krvavo

Pred 100 rokmi sa krajinou prehnala krvavá vlna.

Žena vedie slepého manžela na ceste pri Trenčíne. (Zdroj: ČTK)

Chudoba a hlad, masové hroby. Choroby, pri ktorých dedinčania verili stredovekým poverám. Sociálne revolty a pogromy, ktoré prerástli do demolácií a vrážd. Kraje, v ktorých ľud nechcel republiku a agitátorom sa vyhrážal smrťou.

Aj taká bolo realita Slovenska v roku 1918. Po oznámení kapitulácie Uhorska a rozpade starých mocenských štruktúr vznikala nová republika v chaose a krvi.

Článok pokračuje pod video reklamou

Strašná obluda v človeku

„Teraz už bude dobre, keď sa vojna skončila... Ibaže chlapi sa v krčme spíjajú, nebude ešte začas dobre. Vojna zopsula človeka. Bieda z nich robí dravcov... Pán notár, otec vám odkazujú, že vojaci a chlapi sa chystajú rabovať! Dvere plesli, za štyrmi pármi ťažkých chlapských krokov... Ohmatané pažby mierili proti otcovi. Prvá dopadla na hlavu, zakymácal sa a padol... Mama prijímala údery tých silných chlapských rúk, z tela tiekla červená miazga, ktorá na dlážke v kuchyni vytvárala kaluž... Sú mŕtvi, mŕtvi, opakovalo si dievča, ktoré ešte nestačilo prekročiť prah detstva a stretlo sa so strašnou obludou v človeku.“

Takto umelecky opísala Ľudmila Burajová v knihe Hrdinky bez pátosu vraždu rodičov slovenskej intelektuálky a neskoršej manželky výtvarníka Edmunda Gwerka, Alžbety Göllnerovej.

Sirotou sa stala v Čiernom Balogu práve počas vlny násilia pri vzniku Československej republiky (ČSR). Oboch rodičov jej zavraždili sekerami.

V pamäti zostali pod názvom rabovačky. V praxi šlo o masové útoky na konci prvej svetovej vojny. Zostala po nich spúšť podobná tej na vojne. Zasiahli celé územie dnešného Slovenska.

„Z každej dediny prichádzali fantastické správy o rabovaní. Tak napríklad v Liesku dedinského krčmára ľud zabil a na kúsky roztrhal...“ opisuje kňaz a historik Karol Medvecký v knihe Slovenský prevrat, v ktorom zozbieral svedectvá z našich dedín.

Dobové záznamy z jesene 1918 sú drastické. Zdemolované majetky, zničená úroda, zvieratá pozabíjané tým najneľudskejším spôsobom. Napríklad v Omastinej rabujúci odťali nohy živej jalovici, v Jablonici kostolník sedel na zranenej svini a zaživa jej z chrbta krájal slaninu.

Dnes objavuje svedectvá v archívnych fondoch Miloslav Szabó z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa ako jediný z našich historikov systematicky venuje tejto tematike. Po rabovačkách zostali ľahké aj vážne zranenia, znásilnenia a aj vraždy.

Najčastejšie Židov. Napríklad na začiatku novembra 1918 prepuklo protižidovské násilie v Senici a okolí, dav okrem vyrabovania krčmy a obchodov zničil synagógu, kameňmi zranil rabína a ďalšieho Žida brutálne zavraždil jeden zo sedliakov.

Na Kysuciach v Starej Bystrici rabovali 5. novembra vojaci, muži, ženy aj deti a z napadnutých Židov dvoch zavraždili.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5KGN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5KGN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Československo: Sto rokov


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovensko, história, História

Už ste čítali?