SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

Československo sa rodilo ťažko a krvavo

Pred 100 rokmi sa krajinou prehnala krvavá vlna.

Žena vedie slepého manžela na ceste pri Trenčíne. (Zdroj: ČTK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Chudoba a hlad, masové hroby. Choroby, pri ktorých dedinčania verili stredovekým poverám. Sociálne revolty a pogromy, ktoré prerástli do demolácií a vrážd. Kraje, v ktorých ľud nechcel republiku a agitátorom sa vyhrážal smrťou.

Aj taká bolo realita Slovenska v roku 1918. Po oznámení kapitulácie Uhorska a rozpade starých mocenských štruktúr vznikala nová republika v chaose a krvi.

Strašná obluda v človeku

„Teraz už bude dobre, keď sa vojna skončila... Ibaže chlapi sa v krčme spíjajú, nebude ešte začas dobre. Vojna zopsula človeka. Bieda z nich robí dravcov... Pán notár, otec vám odkazujú, že vojaci a chlapi sa chystajú rabovať! Dvere plesli, za štyrmi pármi ťažkých chlapských krokov... Ohmatané pažby mierili proti otcovi. Prvá dopadla na hlavu, zakymácal sa a padol... Mama prijímala údery tých silných chlapských rúk, z tela tiekla červená miazga, ktorá na dlážke v kuchyni vytvárala kaluž... Sú mŕtvi, mŕtvi, opakovalo si dievča, ktoré ešte nestačilo prekročiť prah detstva a stretlo sa so strašnou obludou v človeku.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takto umelecky opísala Ľudmila Burajová v knihe Hrdinky bez pátosu vraždu rodičov slovenskej intelektuálky a neskoršej manželky výtvarníka Edmunda Gwerka, Alžbety Göllnerovej.

Sirotou sa stala v Čiernom Balogu práve počas vlny násilia pri vzniku Československej republiky (ČSR). Oboch rodičov jej zavraždili sekerami.

V pamäti zostali pod názvom rabovačky. V praxi šlo o masové útoky na konci prvej svetovej vojny. Zostala po nich spúšť podobná tej na vojne. Zasiahli celé územie dnešného Slovenska.

„Z každej dediny prichádzali fantastické správy o rabovaní. Tak napríklad v Liesku dedinského krčmára ľud zabil a na kúsky roztrhal...“ opisuje kňaz a historik Karol Medvecký v knihe Slovenský prevrat, v ktorom zozbieral svedectvá z našich dedín.

Dobové záznamy z jesene 1918 sú drastické. Zdemolované majetky, zničená úroda, zvieratá pozabíjané tým najneľudskejším spôsobom. Napríklad v Omastinej rabujúci odťali nohy živej jalovici, v Jablonici kostolník sedel na zranenej svini a zaživa jej z chrbta krájal slaninu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnes objavuje svedectvá v archívnych fondoch Miloslav Szabó z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa ako jediný z našich historikov systematicky venuje tejto tematike. Po rabovačkách zostali ľahké aj vážne zranenia, znásilnenia a aj vraždy.

Najčastejšie Židov. Napríklad na začiatku novembra 1918 prepuklo protižidovské násilie v Senici a okolí, dav okrem vyrabovania krčmy a obchodov zničil synagógu, kameňmi zranil rabína a ďalšieho Žida brutálne zavraždil jeden zo sedliakov.

Na Kysuciach v Starej Bystrici rabovali 5. novembra vojaci, muži, ženy aj deti a z napadnutých Židov dvoch zavraždili.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V charkovskom kryte žijú stovky ľudí. Mnohí sa nemajú kam vrátiť.

Reportáž z ukrajinského Charkova.


1. júl
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
Onkologička Zuzana Pribulová.

Problémové sú aj u žien populárne slimky.


29. jún
Zničený dom v Lysyčansku.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 4 h
SkryťZatvoriť reklamu