Jedlo malo byť zdravé, výživné a pre všetkých. Ako pri iných socialistických plánoch, aj v tomto prípade to dopadlo trochu inak. Kráľom socialistickej kuchyne sa stal vyprážaný syr a majonézový šalát s treskou.
Ľudia, ktorí socializmus zažili v produktívnom veku, si často spomínajú na socialistické potraviny ako na kvalitnejšie. Aj keď bol slabý výber a na mnohé potraviny ako ovocie či mäso sa stálo v nekonečných radoch.
„Československé kvalitatívne normy na potraviny boli veľmi vysoké, často presahovali aj tie z iných civilizovaných krajín,“ vysvetľuje etnologička Rastislava Stoličná, ktorá sa špecializuje na kulinárnu kultúru.
V ankete spred štyroch rokov o stravovaní za socializmu, v ktorej oslovila ľudí narodených pred rokom 1970, dalo najviac respondentov najvyššie ocenenie kvality chlebu, mlieku, jogurtom a mäsu.
Naopak najnižšiu kvalitu pripísali zelenine, ovociu (v rámci neho ako osobitne zlé vyzdvihli kubánske pomaranče), ale aj mäsu, salámam, párkom či pečivu.
Na túto druhú otázku však väčšina ľudí neodpovedala a viacerí napísali, že boli s kvalitou potravín spokojní a že bola lepšia, ako je v súčasnosti.
„Ťažko povedať, či je to len spomienkový optimizmus, alebo je to tak pol na pol. V niečom majú pravdu a v niečom zabudli na chyby minulosti,“ hovorí Stoličná.
Oslobodiť ženu
Socialistickí plánovači sa chceli aj v gastronomickej oblasti porátať s kapitalizmom, v ktorom podľa nich chudobnejší ľudia trpeli podvýživou a ženy strádali v domácej kuchyni.
„Stravu pripravovala žena, ktorá bola takto viazaná k jednotvárnej, neproduktívnej práci, čím sa ubíjalo jej sebavedomie, túžba po rovnoprávnosti a tvorivej samostatnej práci,“ píše sa v knihe Socializmus na tanieri od Stoličnej.
Okrem toho bolo domáce stravovanie „drahé, nerentabilné“ a „nedostávalo sa v plnej miere